Polarizačný filter nastavujte podľa konkrétneho odlesku a výslednej kompozície, nie automaticky na najsilnejší účinok. Pomôže odhaliť kresbu pod hladinou, stlmiť lesk lístia alebo potlačiť časť odrazov v skle. Zároveň však uberá svetlo a pri širokom zábere môže vytvoriť nerovnomerne tmavú oblohu. Pred fotografovaním preto porovnajte slabší aj silnejší účinok a znovu skontrolujte čas expozície.
Najdôležitejšia otázka znie: čo má divák na obrázku vidieť? Pri potoku to môžu byť kamene pod vodou, pri jazere odraz hôr. Rovnaké otočenie filtra podporí prvý zámer a oslabí druhý. Dobrý výsledok vzniká voľbou, nie samotným nasadením príslušenstva.
Čo polarizátor mení a čo znamená CPL
Polarizačný filter vyberá svetlo podľa smeru jeho polarizácie. Otáčaním prednej objímky meníte, ktorú zložku prepustí a ktorú potlačí. Nejde o obyčajné stmavenie celého záberu ani o pridanie modrej farby. Základný princíp a stavbu vysvetľuje technický materiál B+W o polarizácii.
Označenie CPL, C-PL alebo CIR-PL znamená cirkulárny polarizátor. Za lineárnou polarizačnou vrstvou obsahuje ďalšiu optickú vrstvu, ktorá mení stav prechádzajúceho svetla. Jej účel súvisí s kompatibilitou s optickými meracími systémami fotoaparátu. Slovo „cirkulárny“ teda neopisuje iba okrúhly tvar filtra a neznamená, že objímku netreba otáčať.
Výsledok sa mení ešte pred zaznamenaním fotografie. V editore môžete stmaviť modrú oblohu alebo zvýšiť sýtosť, ale z toho nevyplýva, že obnovíte detaily pod odrazom, ktoré sa do súboru vôbec nezachytili. O miere odrazu sa preto pri dôležitom zábere rozhodujte už na mieste.
Voda, lístie a sklo: tri odlišné rozhodnutia
Potok: ukázať dno alebo hladinu?
Vyberte jeden pevný kameň pod hladinou a vedľa neho pás odrazu. Pri pomalom otáčaní sledujte obidve miesta. Ak sa dno zvýrazní, no hladina stratí všetku súvislú svetlú líniu, môžete prísť o čitateľný smer toku. Skúste sa vrátiť o kúsok späť a ponechať časť lesku.
Pri jazere môže byť hlavnou témou práve odraz. Vtedy má zmysel aj slabý účinok alebo fotografia bez filtra. HOYA pri vysvetlení práce s PL filtrami uvádza možnosť odrazy zámerne zachovať. Praktický kontext ponúka náš fotografický sprievodca Štrbským plesom: voda môže tvoriť druhú polovicu kompozície, nie prekážku pred ňou.
Mokré lístie: farba aj tvar
Na listoch porovnajte svetlé škvrny, žilnatinu a vzájomné oddelenie plôch. Potlačenie povrchového lesku môže zvýrazniť farbu; takéto situácie ukazuje aj Nikon v príkladoch použitia polarizátora. Vy sa však pri výbere nezastavte pri sýtosti. Ak susedné listy splynú do jednej tmavej plochy, miernejší účinok môže lepšie zachovať ich objem.
Výklad: odraz sa mení aj polohou fotografa
Najprv skúste malý posun do strany a sledujte, kam sa presunie rušivá budova alebo jasná plocha za vaším chrbtom. Až potom otáčajte filtrom. Pri šikmom pohľade na sklo môžete dosiahnuť iný výsledok než pri pohľade spredu. Jedna poloha navyše nemusí súčasne vyhovovať viacerým sklám orientovaným rôznymi smermi.
Neočakávajte rovnaké správanie od holého kovu a od skla. HOYA upozorňuje na obmedzenie pri kovových odrazoch. Lakovaný povrch je iná situácia: B+W medzi ovplyvniteľnými nekovovými povrchmi uvádza aj lesklý lak. Pri automobile preto posudzujte zvlášť sklo, lak karosérie a kovový detail, nie iba materiál celého predmetu.
Prečo na oblohe vzniká tmavý pás
Účinok na modrú oblohu závisí od smeru fotografovania voči slnku. B+W uvádza najsilnejší účinok približne v uhle 90° k slnku. Ide o smer pohľadu na oblohu voči smeru k slnku, nie o povinné pootočenie objímky o 90°. Keď je slnko nízko pred vami, najvýraznejšiu zmenu hľadajte skôr bokom, nie automaticky priamo oproti nemu.
Širokouhlý objektív zachytí veľký rozsah smerov naraz. Jedna časť oblohy sa preto môže stmaviť výraznejšie než druhá a vznikne tmavý pás alebo škvrna. Technický prehľad HOYA odlišuje túto nerovnomernú polarizáciu od vinetácie spôsobenej obrubou.
Pri krajine najprv otočte filter podľa popredia a potom prezrite celú oblohu až k okrajom. Ak rozdiel ruší, zmiernite účinok, zmeňte smer kompozície alebo vyskúšajte užší záber. Neexistuje jedno hraničné ohnisko, ktoré zaručí rovnomernú oblohu pri každej polohe slnka. Pri panoráme posúďte celý plánovaný oblúk ešte pred sériou; rovnaká poloha objímky neznamená rovnaký účinok vo všetkých smeroch.
Koľko svetla stratíte
Polarizátor prepustí menej svetla, preto môže pri rovnakej clone a ISO vyžadovať dlhší čas. Strata nie je pre všetky filtre a situácie rovnaká. Napríklad B+W pri svojich HTC filtroch uvádza faktor približne 2 až 3, teda asi 1 až 1,5 expozičného stupňa; tento údaj nemožno automaticky priradiť inému modelu. Nikon vo všeobecnom návode uvádza pre opisované použitie 1,5 až 2 stupne.
Modelový príklad: ak bez filtra vychádza čas 1/250 s a skutočný útlm by bol jeden stupeň, pre podobný jas by ste pri nezmenených ostatných podmienkach potrebovali 1/125 s. Pri dvoch stupňoch by vyšlo približne 1/60 s. Je to expozičný prepočet, nie výsledok merania konkrétneho polarizátora.
Pri potoku vám dlhší čas môže vyhovovať. Pri listoch vo vetre alebo pri človeku, ktorý sa pohybuje, už môže spôsobiť nechcenú neostrosť. Ak čas potrebujete zachovať, rozhodnite medzi otvorením clony, zvýšením ISO alebo odložením filtra. Každá voľba mení inú vlastnosť záberu.
Meranie cez objektív už vidí svetlo po prechode filtrom. K použiteľnému času, ktorý fotoaparát nameral s nasadeným filtrom, preto nepridávajte celý útlm ešte raz. Po konečnom otočení urobte kontrolný záber a pozrite jas aj svetlé plochy; pri posudzovaní pomôže návod na histogram a kontrolu prepalov.
Postup pri fotografovaní
- Pomenujte zámer. Vyberte jeden odlesk, ktorý chcete oslabiť, a jeden prvok, ktorý musí zostať čitateľný. Napríklad dno potoka a svetlú kresbu hladiny.
- Urobte východiskový záber. Zvoľte kompozíciu bez filtra alebo si zaznamenajte jej vzhľad. Skontrolujte, či problém nevyrieši jednoduchá zmena stanoviska.
- Nasaďte čistý filter. Pracujte na stabilnom mieste. Uistite sa, že otáčate ovládacou objímkou, nie že povoľujete celý filter zo závitu.
- Pomaly prejdite rozsah účinku. Sledujte hlavný motív, potom vodu, sklo, pozadie a oblohu. Zvoľte kompromis podľa celého obrazu.
- Znovu skontrolujte expozíciu. Čas má vyhovovať pohybu aj spôsobu držania fotoaparátu. Pri automatickom ISO si všimnite aj jeho aktuálnu hodnotu.
- Odfoťte miernejší variant. Ak si nie ste istí, pridajte snímku so slabším účinkom. Doma porovnávajte kompozíciu a tvar povrchov, nielen sýtosť.
Statív rieši stabilitu fotoaparátu, ale nezastaví listy ani vodu. Pri dlhšom čase odlišujte pohyb scény od rozhýbania zostavy. Nastavenie stabilizácie na statíve má vlastné pravidlá, ktoré rozoberá článok o IBIS, VR a IS pri fotografovaní zo statívu.
Nerovnomerná polarizácia alebo vinetácia?
Tmavý pás v oblohe sledujte pri otáčaní filtra a malej zmene smeru záberu. Ak sa mení jeho výraznosť spolu s polarizáciou, začnite slabším účinkom a vhodnejšou kompozíciou. Automatické zosvetlenie rohov nemusí zasiahnuť správnu časť obrazu.
Tmavé rohy porovnajte so záberom bez filtra a pri inom ohnisku. Príčinou môže byť aj mechanické tienenie obrubou alebo vrstvou viacerých filtrov. Tenká obruba môže pomôcť s týmto problémom; sama však neodstráni nerovnomerné stmavenie oblohy spôsobené polarizáciou.
Slabý alebo neviditeľný účinok ešte nedokazuje chybný filter. Pozrite sa, aký povrch a z akého uhla fotografujete. Na overenie ovládania si vyberte jasne viditeľný odraz v skle alebo na vode, nie ľubovoľnú matnú stenu. Ak sa motív po zmene polohy zlepší viac než po otáčaní, využite polohu.
Závit, ďalšie filtre a praktická kompatibilita
Priemer závitu overte na objektíve alebo v jeho návode. Číslo pri označení priemeru nie je ohnisková vzdialenosť. Nikon v sprievodcovi filtrami upozorňuje aj na riziká vrstvenia: väčšiu možnosť vinetácie a zhoršenia obrazu. Pred výletom skontrolujte, či zostava funguje na najširšom používanom ohnisku a či sa dá pohodlne ovládať.
CPL a ND majú rozdielne úlohy. CPL volíte najmä na riadenie polarizovanej zložky svetla a odrazov; ND na požadované obmedzenie svetla pre expozíciu. Môžu sa kombinovať, ale pri príprave dlhej expozície najprv nastavte CPL a odmerajte základ s ním. Až potom riešte pridaný útlm ND. Otáčanie polarizátora po tomto meraní môže východiskové podmienky zmeniť.
Filter nemusí zostať na objektíve celý deň. Ak v danej scéne nepomáha alebo zbytočne predlžuje čas, uložte ho do puzdra. Praktická hodnota príslušenstva spočíva v možnosti rozhodnúť sa, kedy ho použiť.
Cvičenie s tromi polohami filtra
Nájdite bezpečne prístupný odraz vo vode alebo v skle. Z jedného miesta urobte slabú, strednú a silnú polarizáciu. Zachovajte ohnisko, clonu, ISO, vyváženie bielej a rovnaké spracovanie; čas upravte podľa potreby, aby ste neporovnávali hlavne náhodný rozdiel celkového jasu. Pri meniacej sa oblačnosti sériu zopakujte v stabilnejšom svetle.
Ku každej verzii si napíšte dve krátke poznámky: čo pribudlo v kresbe a čo sa stratilo z odrazu alebo tvaru. Potom vyberte snímku podľa pôvodného zámeru. Takéto cvičenie nepredstavuje laboratórne meranie priepustnosti filtra; pomáha naučiť sa jeho účinok čítať v konkrétnej scéne.