Pri fotení hviezd z pevného statívu začnite odhadom času podľa NPF a overte ho na zväčšenom zábere. Pravidlo 500 je hrubá pomôcka; aj pri vypočítanom čase môžu mať hviezdy viditeľnú stopu. Keď sa pri kratšej expozícii zmenší, našli ste dôvod čas skrátiť.
Nasledujúci postup je určený pre fotoaparát s objektívom bez sledovania pohybu oblohy. Cieľom sú bodové hviezdy v nočnej krajine. Zámerné hviezdne stopy, snímanie cez ďalekohľad či automatické skladanie nočného režimu mobilu potrebujú odlišný postup.
Prečo sa hviezdy na statíve rozťahujú
Statív drží fotoaparát voči zemi. Rotácia Zeme však mení polohu hviezd v zábere, takže ich svetlo postupne dopadá na ďalšie miesta snímača. Tento vzťah rozoberá astronóm Ian Morison vo vlastnom vysvetlení pravidla 500 a fotografickom pokuse.
Uhlový pohyb je najväčší pri nebeskom rovníku a menší pri nebeských póloch. Preto rovnaká zostava nemusí zniesť rovnaký čas pri každom nasmerovaní. Pri dlhšom ohnisku sa pohyb premietne do väčšieho posunu na snímači. Dôležité je aj to, ako veľký detail výsledku budete posudzovať: malý obrázok na telefóne môže zakryť predĺženie, ktoré na väčšom výstupe uvidíte.
Pravidlo 500 a správne ohnisko
Základný výpočet uvedený aj v dokumentácii PhotoPills je:
Čas v sekundách ≈ 500 ÷ (ohnisko v mm × crop faktor)
S objektívom 24 mm na plnom formáte dostanete 500 ÷ 24 ≈ 20,8 s. Pri rovnakom skutočnom ohnisku na snímači s crop faktorom 1,5 vyjde 500 ÷ (24 × 1,5) ≈ 13,9 s. Sú to naše aritmetické prepočty pravidla, nie namerané bezpečné časy.
Ak už pracujete s prepočítaným ohniskom 36 mm, crop faktor druhýkrát nepridávajte. PhotoPills zároveň výslovne upozorňuje, že toto pravidlo môže ponechať hviezdy ako malé čiarky. Nezahŕňa rozlíšenie snímača ani všetky nároky na výslednú kresbu.
Čo zadávať do NPF
Pravidlo NPF vytvoril Frédéric Michaud zo Société Astronomique du Havre. Je určené pre nočnú krajinu bez sledovania oblohy. Zohľadňuje ohnisko, clonu, veľkosť obrazových bodov snímača, deklináciu a prípustné predĺženie hviezd. Skratku autor rozpisuje ako Nightscape Photography Formula.
Pri kontrole pôvodnej kalkulačky mala východisková zostava plný formát, šírku obrazu 6 000 pixelov, obrazový bod 6 µm, objektív 14 mm, clonu f/2,8 a deklináciu 0°. Pri voľbe povoľujúcej miernu stopu hviezd ukazovala úplná NPF 18,7 s, kým pravidlo 500 dávalo 35,7 s. Rozdiel ilustruje aj význam zvoleného kritéria; 18,7 s tu nie je sľub dokonale kruhových hviezd.
V návode PhotoPills pre Spot Stars vyberiete fotoaparát a nastavíte skutočné ohnisko, clonu, deklináciu a presnosť. Voľba fotoaparátu dodáva údaje o snímači. Zadávajte preto ohnisko objektívu, nie jeho prepočet na plný formát.
Deklinácia nie je zemepisná šírka vášho stanoviska ani výška hviezdy nad horizontom. Určuje polohu voči nebeskému rovníku. Ak ju nepoznáte, PhotoPills odporúča 0° ako konzervatívny východiskový údaj. Režim presnosti zároveň mení tolerovanú kresbu; pri porovnaní dvoch výsledkov si poznačte aj túto voľbu.
Skúška času v teréne
Najprv zaostrite. Fotografka Diana Robinson v návode na webe Nikonu opisuje zväčšený živý náhľad jasnej hviezdy a manuálne doladenie ostrosti. Skracovanie času nepomôže, ak je hviezda už pred expozíciou rozostrený kotúčik.
Potom odporúčame túto porovnávaciu skúšku:
- Ponechajte rovnaký záber, ohnisko, clonu a zaostrenie. Použite stabilný statív a spúšť, pri ktorej zostavou nepohnete.
- Urobte záber s odhadnutým časom a ďalší približne polovičný. Ak treba, skráťte čas ešte raz. Trojica 20, 10 a 5 s je príklad porovnania, nie predpis pre každý objektív.
- Pri prvom porovnaní ponechajte aj ISO. Kratšie snímky budú tmavšie. Jas náhľadov môžete pri vyhodnotení dorovnať, ale nepoužívajte agresívne doostrenie ani generatívnu opravu hviezd.
- Porovnajte rovnaké hviezdy v strede aj pri okraji. Sledujte ich pri mierke 100 % a potom v zamýšľanej veľkosti výstupu. Vyberte také, ktoré majú čitateľný tvar a nie sú prepálené.
Hľadajte najdlhší čas, pri ktorom vám kresba vyhovuje. Ak zmena času viditeľnú chybu neovplyvní, pokračujte kontrolou ostrosti, objektívu a stability. Pred porovnaním ďalšej vlastnosti vždy obnovte rovnaké východiskové nastavenia, aby ste vedeli, čo zmenu spôsobilo.
Pohyb, zaostrenie alebo optická chyba?
Samotné slovo „rozmazané“ nestačí. Nasledujúce znaky berte ako vodidlá pre ďalší pokus:
- Stopa sa pri skrátení času skracuje: zodpovedá to zaznamenanému pohybu. Skontrolujte, či pevná krajina zostáva ostrá; jej roztrasenie by ukazovalo aj na pohyb zostavy.
- Hviezdy zostávajú mäkké kotúčiky: znovu overte zaostrenie na zväčšenom náhľade.
- Stred je dobrý, rohy majú krídelká alebo nepravidelné tvary: môže ísť o optickú chybu. Porovnajte aj mierne priclonenie pri rovnakom krátkom čase.
Deformáciu bodových hviezd môže spôsobovať napríklad koma; jej korekciu opisuje aj technický materiál Sigmy. To však neznamená, že každý chybný roh má jedinú príčinu. Dôležitá je reakcia na samostatnú zmenu času, zaostrenia alebo clony.
Ak sa pohybuje aj pevná krajina, skontrolujte nohy statívu, hlavu a vietor. Nastavenie stabilizácie riešte podľa konkrétneho tela a objektívu; pomôže náš článok o stabilizácii obrazu na statíve.
Čo s jasom po skrátení času
Pri rovnakej clone a svetle zachytí 10-sekundový záber približne polovicu svetla oproti 20-sekundovému. Podobný jas môžete dosiahnuť napríklad prechodom z ISO 1 600 na ISO 3 200; tento expozičný vzťah vysvetľuje Nikon pri zdvojnásobení ISO. Zvýšenie ISO však nedoplní chýbajúce fotóny ani nezastaví pohyb hviezd.
Najprv teda zvoľte čas podľa prijateľnej kresby, potom dolaďte jas a posúďte šum. Sledujte aj histogram a prepálené svetlá; v tme môže jasný displej pôsobiť presvedčivejšie než samotný súbor. Čas nepredlžujte automaticky iba preto, aby ste udržali nižšie ISO.
Do poznámky k použiteľnému záberu zapíšte telo, ohnisko, clonu, čas, smer oblohy a spôsob kontroly výsledku. Pri NPF doplňte aj zvolenú presnosť. Pri ďalšom výjazde tak budete mať východisko pre konkrétnu zostavu a požadovaný výstup.