Clonové číslo, napríklad f/2, opisuje geometriu otvoru objektívu vo vzťahu k ohnisku. Hodnota T navyše zohľadňuje stratu svetla pri prechode optikou. Dva objektívy nastavené na f/2 preto nemusia pri rovnakej scéne a čase vytvoriť v strede snímača presne rovnaké osvetlenie. T pomáha porovnávať expozíciu; pri výpočte geometrickej hĺbky ostrosti potrebujeme clonové číslo.
Rozdiel sa objaví napríklad pri striedaní objektívov počas nakrúcania. Chcete zachovať jas nadväzujúcich záberov, hoci sa mení optická zostava. Pre fotografa zase vysvetľuje, prečo zhodné číslo clony nie je zárukou úplne zhodného jasu dvoch fotografií.
Čo znamená f/2
DXOMARK definuje clonové číslo ako pomer ohniskovej vzdialenosti k priemeru vstupnej pupily. Tú si môžete predstaviť ako obraz otvoru clony pri pohľade do objektívu spredu. Nejde o priemer predného skla alebo filtrového závitu.
V jednoduchom geometrickom príklade má objektív s ohniskom 50 mm a vstupnou pupilou s priemerom 25 mm clonové číslo 50 / 25 = 2, teda f/2. Zápis f/2 preto neznamená otvor široký dva milimetre. Rovnako veľký filtrový závit na dvoch objektívoch vám ich svetelnosť nepovie.
Keď pri tom istom ohnisku zmenšíte priemer pupily na polovicu, plocha otvoru klesne na štvrtinu. Prechod z f/2 na f/4 teda geometricky uberá dva expozičné stupne. Pri praktickom porovnaní svetla predpokladáme, že ostatné podmienky vrátane priepustnosti zostali rovnaké.
Čo navyše hovorí T
Svetlo sa v objektíve čiastočne odráža a pohlcuje. Metodika DXOMARK preto opisuje T ako clonové číslo ideálneho objektívu so stopercentnou priepustnosťou, ktorý by vytvoril rovnaké osvetlenie stredu snímača ako meraný objektív. Nižšie T pri rovnakých ďalších podmienkach znamená viac preneseného svetla.
Hodnoty T používajú rovnaký princíp expozičných stupňov: prechod z T2 na T4 znamená štvrtinové osvetlenie, teda rozdiel dvoch stupňov. Číslo označuje výsledok prenosu svetla, nie iba rozmer otvoru. Ak striedate objektívy s kalibrovanou stupnicou T, získavate užitočný údaj pre nadväznosť expozície.
Pri čítaní testu sledujte aj podmienky. DXOMARK uvádza meranie T pri plne otvorenej clone v závislosti od ohniska. Jedna zverejnená hodnota preto nemusí opisovať všetky nastavenia zoomu. A keďže definícia pracuje so stredom obrazu, sama nevysvetľuje stmavnutie rohov.
Vlastný príklad: f/2, ale T2,22 alebo T2,50
Technický dokument Cooke od Jonathana Maxwella a Michaela Hamiltona uvádza vzťah medzi clonovým číslom, T a priepustnosťou. S označením N pre clonové číslo a τ pre priepustnosť ho môžeme zapísať:
T = N / √τ
Priepustnosť zapisujeme ako desatinný podiel: 81 % je 0,81. V nasledujúcej tabuľke majú oba modelové objektívy nastavené f/2. Percentá sú zámerne zvolené pre výpočet; nejde o namerané parametre výrobkov ani priemerné hodnoty dnešných objektívov.
| Model | Priepustnosť | Výsledná hodnota T |
|---|---|---|
| Ideálny bez strát | 100 % | T2,00 |
| Objektív A | 81 % | T2,22 |
| Objektív B | 64 % | T2,50 |
Pre A počítame 2 / √0,81 ≈ 2,22; pre B vyjde 2 / √0,64 = 2,50. Pri rovnakej scéne a expozičnom čase prenesie B oproti A podiel 0,64 / 0,81 ≈ 0,79, približne 79 % svetla. Rozdiel zodpovedá asi 0,34 expozičného stupňa. V tomto modeli by ho vyrovnalo približne 1,27-násobné predĺženie času.
Z označenia f/2 samotného priepustnosť nezistíte. Bez jej znalosti nemožno ku každému fotografickému objektívu jednoducho dopísať presné T. Zaokrúhlené názvy dvoch príbuzných modelov tiež nenahrádzajú meranie konkrétnej optiky.
Prečo T nedosadiť do hĺbky ostrosti
Cooke upozorňuje, že použitie hodnoty T namiesto skutočného clonového čísla môže nadhodnotiť vypočítanú hĺbku ostrosti. V našom modeli B je T2,50, ale geometrická clona zostáva f/2. Do bežného geometrického výpočtu preto patrí 2, nie 2,5, spolu so správnym ohniskom, zaostrením a kritériom ostrosti.
Pomôže predstava ideálneho neutrálneho sivého filtra: uberie svetlo, no sám nezmenší otvor clony. Zmena množstva svetla a zmena geometrie otvoru sú dve rôzne veci. Praktické použitie filtrov rozoberá návod na ND filtre a výpočet dlhej expozície. Filter pred objektívom posudzujte osobitne; jeho účinok nie je automaticky zahrnutý v označení T samotného objektívu.
Rovnaké T tiež nesľubuje totožné neostré pozadie. Okrem geometrických podmienok sa môže líšiť konštrukcia objektívov a podanie neostrých oblastí. Expozičná zhoda je užitočná pri strihu, ale nie je úplným opisom vzhľadu obrazu.
Ako porovnať vlastnú zostavu bez unáhleného záveru
Nasledujúci postup pomôže odhaliť praktický rozdiel jasu medzi vašimi zábermi. Nie je laboratórnym meraním absolútnej hodnoty T.
- Ponechajte rovnaké telo a scénu. Použite rovnomerne osvetlenú matnú plochu, stabilné svetlo a porovnateľné rámovanie. Vyhodnocujte tú istú strednú oblasť, nie tmavšie rohy.
- Zafixujte expozíciu. Nastavte rovnaký čas, ISO a clonové číslo. Vypnite Auto ISO a automatické úpravy jasu, ktoré by rozdiel zakryli. Zachovajte aj rovnakú vzdialenosť zaostrenia.
- Zjednoťte príslušenstvo a spracovanie. Nenechajte na jednom objektíve filter a na druhom žiadny. Pri porovnaní RAW použite rovnaké nastavenia prevodu; automatický jas alebo korekcia vinetácie by pridali ďalšiu premennú.
- Zopakujte poradie A–B–A. Návrat k prvému objektívu pomôže odhaliť zmenu osvetlenia. Ak sa líšia už dva zábery A, porovnanie A proti B zatiaľ nie je spoľahlivé.
- Zapíšte všetky podmienky. Rozdiel môže súvisieť aj s toleranciou clony, nastavením či spracovaním. Nepripisujte ho automaticky iba stratám v skle.
Histogram je užitočná orientačná kontrola, ale zobrazenie vo fotoaparáte často vychádza zo spracovaného náhľadu. Jeho limity vysvetľuje článok o histograme, RAW a prepaloch. Na spoľahlivé absolútne číslo T potrebujete zodpovedajúcu meraciu metodiku, nie iba dve odlišne svetlé JPEG fotografie.
T, T* a hranice jedného čísla
Písmeno T s hviezdičkou v označení Zeiss znamená niečo iné: výrobca ním označuje antireflexné vrstvy T*. Z nápisu T* preto nevyčítate expozičnú hodnotu T2 či T2,8.
Pri výbere nastavenia si určte, čo potrebujete ovládať. Clonové číslo patrí ku geometrii otvoru a práci s hĺbkou ostrosti. T pomáha s prenosom svetla a zhodou expozície. Farbu, odlesky, ostrosť a vzhľad pozadia potom posudzujte samostatne na skutočnom zábere.