Hyperfokálna vzdialenosť pomáha zvoliť zaostrenie tak, aby prijateľná ostrosť siahala od blízkeho popredia po nekonečno. Nezaručuje rovnaký detail v celom obraze. Výsledok závisí od ohniska, clony a zvolenej tolerancie neostrosti, preto vypočítanú vzdialenosť vždy overte na hotovom zábere.
Typická situácia: vpredu leží výrazný kameň, za ním stromy a na horizonte horský hrebeň. Zaostrenie iba na hrebeň môže nechať kameň mäkký; zaostrenie na kameň môže poškodiť vzdialené detaily. Hyperfokálne zaostrenie hľadá použiteľný kompromis pre jeden záber. Ak sa doň najbližší dôležitý predmet nezmestí, treba zmeniť nastavenie, kompozíciu alebo fotografický postup.
Najbližšie zaostrenie, pri ktorom ešte vyhovuje nekonečno
Hyperfokálna vzdialenosť H je najbližšia vzdialenosť zaostrenia, pri ktorej vzdialené predmety v nekonečne ešte spĺňajú zvolené kritérium prijateľnej ostrosti. Pri zaostrení na H začína použiteľná hĺbka ostrosti približne v polovici tejto vzdialenosti. Takto ju definuje aj dokumentácia kalkulačky hĺbky ostrosti PhotoPills.
Ak teda pre konkrétne nastavenie vyjde H = 2,4 m, zaostrujete približne na 2,4 m a blízka hranica leží okolo 1,2 m. Častá zámena je zaostriť na samotnú blízku hranicu. Tým sa celé rozdelenie ostrosti zmení a pôvodný prísľub pre nekonečno už neplatí.
Slovo „prijateľná“ je rozhodujúce. Ostrý detail vo vzdialenosti zaostrenia a detail na hranici vypočítaného rozsahu nemusia pri veľkom zväčšení vyzerať rovnako. Hranica hĺbky ostrosti je dohodnutá tolerancia, nie stena, za ktorou sa obraz náhle pokazí.
Jednoduchý výpočet: ohnisko, clona a rozptylový krúžok
Pre bežné fotografovanie krajiny možno použiť približný geometrický vzťah H ≈ f² / (N × c). Ohnisková vzdialenosť f aj priemer prípustného rozptylového krúžku c musia byť v rovnakých jednotkách; pri milimetroch vyjde H tiež v milimetroch. N je clonové číslo, napríklad 8 pri f/8.
Nikon uvádza tento typ výpočtu s pevnou hodnotou c = 0,033 mm. V našich nasledujúcich modelových príkladoch používame c = 0,030 mm, preto sa výsledok pri rovnakom ohnisku a clone trochu líši. Nejde o meranie konkrétneho objektívu ani o makrofotografický výpočet.
Pre objektív 24 mm pri f/8 vypočítame 24² / (8 × 0,030) = 576 / 0,24 = 2 400 mm, teda H približne 2,4 m. Blízka hranica pri tomto zaostrení je približne 1,2 m. Kameň vzdialený 0,7 m sa do vypočítaného rozsahu nezmestí; kameň vo vzdialenosti 1,5 m už áno, stále však treba overiť skutočný výsledok.
| Skutočné ohnisko | Zaostrenie H | Blízka hranica ≈ H/2 |
|---|---|---|
| 16 mm | 1,07 m | 0,53 m |
| 24 mm | 2,40 m | 1,20 m |
| 35 mm | 5,10 m | 2,55 m |
| 50 mm | 10,42 m | 5,21 m |
Tabuľka porovnáva iba zmenu ohniska pri rovnakej clone a tolerancii. Nie je univerzálnou tabuľkou pre všetky fotoaparáty. Pri kalkulačke s výberom fotoaparátu zadajte skutočné ohnisko objektívu, nie prepočet na kinofilm; na toto rozlíšenie upozorňuje aj PhotoPills. Zvolený snímač a požiadavky na výsledný obraz sa premietajú do prípustnej hodnoty c.
Rozptylový krúžok vysvetľuje rozdiel medzi číslom a výsledkom
Hodnota c vyjadruje tolerovaný priemer geometrického rozmazania obrazového bodu na snímači. Bežne používaných približne 0,03 mm pre kinofilmový formát neznamená, že každá taká neostrosť bude neviditeľná na ľubovoľne veľkej tlači. H. H. Nasse v technickom texte Zeiss: Depth of Field and Bokeh, strany 12, 15 a 19 vysvetľuje súvislosť s veľkosťou obrazu, pozorovaním a tým, akú neostrosť ešte prijmeme.
Ukážme si dôsledok na vlastnom výpočte. Pri 24 mm a f/8 zmeníme c z 0,030 na prísnejších 0,015 mm. Hyperfokálna vzdialenosť sa zväčší z 2,4 na 4,8 m a blízka hranica z približne 1,2 na 2,4 m. Rovnaká zostava teda dostala užší použiteľný rozsah len preto, že od výsledku žiadame viac detailu.
Pri porovnávaní dvoch kalkulačiek si preto odpíšte aj ich predpoklady. Rozdiel nemusí znamenať chybný program. Jedna môže pracovať s inou toleranciou alebo presnejším geometrickým vzťahom. Desatinné miesta navyše neodstránia neistotu odhadu vzdialenosti v teréne.
Praktický postup: najprv dôležité popredie, potom číslo
- Vyberte najbližší detail, ktorý naozaj musí zostať čitateľný. Posudzujte vzdialenosť k nemu, nie automaticky k spodnému okraju rámu. Prázdna tráva môže byť menej dôležitá než malý kameň o meter ďalej.
- Zvoľte kompozíciu, ohnisko a pracovnú clonu. Ako skúšobný začiatok pri bežnej krajine môže poslúžiť napríklad f/8. Nie je to záruka najlepšej clony každého objektívu.
- Vypočítajte H a polovicu H. Ak dôležité popredie leží bližšie než približná hranica, samotné nastavenie H problém nevyrieši.
- Zaostrite na predmet v príslušnej vzdialenosti. Použite zvolený bod AF alebo zväčšený živý náhľad. Ak po zaostrení meníte kompozíciu, pohybujte zostavou čo najmenej a výsledok znova overte. Nenechajte automatiku pri expozícii neplánovane zaostriť inde.
- Urobte skúšobný záber a skontrolujte dve oblasti. Zväčšite najbližší potrebný detail aj vzdialený hrebeň. Kontrolujte tiež okraje, ak v nich leží dôležitý motív.
- Rozhodnite podľa chýbajúceho detailu. Ak nevyhovuje horizont a popredie má rezervu, skúste zaostriť trochu ďalej. Ak nevyhovuje popredie, posun smerom k nemu môže zhoršiť diaľku. Vtedy treba overiť zmenu clony alebo iné riešenie.
V našom príklade 24 mm pri f/8 by prechod na f/11 pri rovnakom c posunul H približne na 1,75 m a blízku hranicu na 0,87 m. Kameň v 0,7 m by stále zostal mimo rozsahu. Tento jednoduchý prepočet ušetrí bezcieľne otáčanie zaostrovacím krúžkom.
Tretina obrazu nie je meranie vzdialenosti
Rada zaostriť „do tretiny krajiny“ zamieňa polohu v obdĺžniku fotografie s fyzickou vzdialenosťou. Pri zmene výšky fotoaparátu alebo sklonu zaberá rovnaká vzdialenosť inú časť obrazu. Bod tretinu odspodu preto môže ležať dva metre pred vami aj na vzdialenejšom svahu.
Ani pravidlo tretiny hĺbky ostrosti pred zaostrením a dvoch tretín za ním neplatí všeobecne. Zeiss na strane 15 uvedeného dokumentu ukazuje, že tento pomer patrí len konkrétnym podmienkam. Používajte vzdialenosť k motívu a skúšobný záber, nie polohu zaostrovacieho bodu podľa mriežky.
Kedy hyperfokálne zaostrenie nie je najlepšou voľbou
Vzdialený hrebeň bez dôležitého popredia: ak je hlavným motívom jemná kresba skál v diaľke, zaostrite presne na ňu. Nemusíte obetovať jej detail kvôli prázdnej ploche pred sebou. Podobne pri fotografovaní hviezd overujte samotné hviezdy vo zväčšení; číslo z krajinárskej tabuľky nepotvrdzuje ich optimálne zaostrenie.
Veľmi blízky kameň a vzdialená krajina: skúste ustúpiť, zdvihnúť fotoaparát alebo zmeniť uhol tak, aby najbližší potrebný detail nebol tak blízko. Výsledná kompozícia sa pritom môže zmeniť. Ak scéna zostáva pokojná a požadujete detail v celom rozsahu, zvážte skladanie záberov s rôznym zaostrením; pri pohybe vetiev či trávy má vlastné obmedzenia.
Príliš veľké zaclonenie: vyššie clonové číslo skracuje vypočítanú H, ale neznamená automaticky lepší obraz. Canon pri vysvetlení hyperfokálnej vzdialenosti pripomína aj kompromis s difrakciou. Jej prejavy a vlastný skúšobný rad clôn rozoberá náš článok prečo f/22 nie je automaticky ostrejšie.
Overte si vlastnú zostavu na pokojnom motíve
Vyberte scénu s čitateľným popredím a vzdialeným detailom. Pri rovnakej kompozícii, clone a expozícii urobte tri zábery: jeden zaostrený podľa výpočtu, druhý o niečo ďalej a tretí presne na hlavný vzdialený motív. Zapíšte si nastavenie a spôsob zaostrenia. Vzdialenosť, ktorú iba odhadujete, nezaznamenávajte ako presné meranie.
Najprv porovnajte rovnaké výrezy pri rovnakom zväčšení, potom celý obraz vo veľkosti zamýšľaného výstupu. Ak všetky zábery vyhovujú, nemusíte hľadať rozdiel, ktorý na výsledku neuvidíte. Ak nevyhovuje ani jeden, skontrolujte aj pohyb, chvenie a optické limity. Hyperfokálny výpočet rieši rozdelenie geometrickej neostrosti; neodstráni rozhýbané lístie, vibráciu statívu ani nedostatočný detail objektívu.