Chromatická aberácia vzniká, keď objektív nezobrazí rôzne farby svetla presne spolu. Na fotografii sa môže prejaviť farebnými lemami okolo kontrastných hrán. Pri lemoch smerom k rohom začnite automatickou korekciou chromatickej aberácie; pri zostávajúcich fialových alebo zelených okrajoch skúste jemný zásah nástrojom Defringe.
Pred úpravou si však porovnajte stred, roh a rozostrenú časť záberu. Samotná fialová farba ešte neurčuje príčinu. A správna oprava musí zachovať aj skutočné fialové kvety, zelené listy či farbu oblečenia.
Priečna a pozdĺžna aberácia
Sklo láme svetlo rôznych vlnových dĺžok rozdielne. Edmund Optics rozlišuje dva základné prejavy: rozdielnu veľkosť farebných obrazov a rozdielnu polohu ich najlepšieho zaostrenia.
- Priečna, čiže laterálna aberácia: jednotlivé farby majú mierne odlišné zväčšenie. Okraje sa preto presne nekryjú. Pri hľadaní si všímajte najmä kontrastné hrany mimo stredu, napríklad konáre proti oblohe pri kraji snímky.
- Pozdĺžna, čiže axiálna aberácia: jednotlivé farby majú najlepšie zaostrenie v odlišných vzdialenostiach pozdĺž optickej osi. Sfarbenie sa môže objaviť aj v strede obrazu a na rozostrených hranách pred zaostrenou rovinou či za ňou.
Pre priečnu aberáciu je podstatná vzdialenosť od stredu; pri pozdĺžnej sledujte aj vzťah k zaostreniu. Tieto znaky sú užitočnejšie než jednoduché pravidlo „fialová znamená jeden konkrétny typ“.
Najprv porovnajte tri miesta
Otvorte pracovnú kópiu bez silného doostrenia a pri rovnakom zväčšení si prezrite tri výrezy. Nasledujúci postup je praktická pomôcka na výber korekcie, nie laboratórne meranie objektívu.
- Zaostrená hrana blízko rohu. Hľadajte tenký farebný okraj, ktorý kopíruje rozhranie svetlej a tmavej plochy. Poznačte si, či po zapnutí automatickej korekcie zoslabne.
- Zaostrená hrana blízko stredu. Porovnajte podobne kontrastný detail. Neporovnávajte tmavú rohovú vetvu s úplne odlišným mäkkým tieňom uprostred.
- Rozostrené popredie a pozadie. Ak ich záber obsahuje, všimnite si sfarbenie obrysov na oboch stranách roviny zaostrenia. Aj po oprave rohov tu môžu zostať iné lemy.
Ak sfarbenie vzniká až po konkrétnej úprave, porovnajte výsledok s jej vypnutím. Pri nejasnom prípade neoznačujte každý farebný artefakt za optickú chybu. Začnite pôvodným súborom a pridávajte jednotlivé zásahy postupne, aby bolo viditeľné, ktorý z nich problém mení.
Odstránenie lemov v Lightroom
Nasledujúci postup je pre Lightroom pre počítač. Názvy ovládania vychádzajú z návodu Adobe k panelu Optics; v Lightroom Classic je rozloženie odlišné.
- Otvorte fotografiu v detailnom zobrazení, prejdite do úprav a v paneli Optics zapnite Chromatic Aberration. Porovnajte najmä rohové hrany pred korekciou a po nej.
- Ak zostáva rušivý fialový alebo zelený lem, otvorte Defringe ikonou vpravo hore v paneli Optics.
- Zvoľte fialovú alebo zelenú možnosť, aktivujte Fringe Selector a vyberte odtieň na neželanom leme. Neklikajte na skutočný fialový predmet vedľa neho.
- Podľa potreby dolaďte Amount, teda intenzitu potlačenia, a Hue, rozsah odtieňov. Výsledok porovnávajte pri zapnutej aj vypnutej korekcii.
Automatická korekcia rieši priečne farebné posuny. Defringe pomáha aj so zvyškami pozdĺžnej aberácie, ktoré po nej zostali. Nie je preto prekvapením, ak prvé zaškrtnutie odstráni jeden lem a druhý zostane viditeľný.
Skontrolujte kvety, listy a oblečenie
Silnejšie potlačenie fialovej nemusí rozlišovať tak, ako by ste si želali. Adobe upozorňuje aj na zmenu skutočných fialových a zelených objektov pri globálnej korekcii. Preto nekontrolujte iba miesto, z ktorého zmizol rušivý obrys.
Praktický príklad: opravujete fialovú hranu vetvy a v inom rohu rastú fialové kvety. Po každom zvýšení intenzity si prezrite aj lupene. Ak strácajú farbu, zásah znížte a zúžte rozsah odtieňov. Pri zelenom leme rovnako skontrolujte lístie. Neodstraňujte problém celkovým odfarbením fotografie, ak chcete zachovať jej farebný vzhľad.
Pri náročnom zábere môže zostať prijateľnejší veľmi jemný lem než sivý pás na skutočnom motíve. Posudzujte obe miesta vedľa seba a výsledok uložte ako samostatnú verziu, aby ste sa mohli vrátiť k pôvodnému spracovaniu.
Pomôže priclonenie objektívu?
Niekedy zmierni prejav, ale nie je univerzálnou opravou. Nikon pri objektíve E 100 mm f/2,8 opisuje menšie sfarbenie rozostrených hrán pri f/4. Je to pozorovanie autora pre konkrétny objektív a jeho ukážky, nie záruka pre každú zostavu.
Naopak, rozbor AI Nikkor 300 mm f/4,5S uvádza malý vplyv priclonenia na zostávajúcu pozdĺžnu aberáciu a upozorňuje, že priečnu neodstráni. Z rozdielnych príkladov preto neodvodzujte jedno „správne“ clonové číslo pre všetky objektívy.
Pri vlastnej skúške fotografujte nehybný motív zo statívu za stabilného svetla. Zachovajte ohnisko, polohu, zaostrenie aj ISO. Pricloňte o jeden expozičný stupeň a úbytok svetla vyrovnajte dvojnásobným expozičným časom. Súbory porovnajte s rovnakým spracovaním a sledujte konkrétny pôvodný lem. Výsledok ukáže, či priclonenie pomáha vašej snímke; nevysvetlí automaticky všetky optické chyby.
Clonu však nezvyšujte bez hranice. Ak kvôli lemu zhoršíte kresbu celej fotografie, výmena nemusí byť výhodná. Súvislosť s celkovou ostrosťou vysvetľuje článok o difrakcii a skúške pracovnej clony.
Kedy už korekciu nepridávať
Na záver prezrite opravenú hranu pri 100 % a potom celý export v zamýšľanej veľkosti. Sledujte zvyškový lem, sivý obrys, neprirodzenú stratu farby aj kresbu detailu. Potlačenie neželanej farby samo osebe neobnoví detail, ktorý snímka nezachytila.
Ak je fotografia určená do malej webovej galérie, rozhodujte aj podľa nej. Zásah, ktorý pri obrovskom zväčšení odstráni posledný farebný pixel, môže v celom zábere poškodiť viditeľné kvety či odev. Dobrá korekcia zlepší konkrétnu fotografiu bez toho, aby vytvorila nápadnejší problém inde.