Fotografia sa k publiku nedostane samotným stlačením spúšte. Niekto ju musí vybrať, zasadiť do súvislostí a uverejniť. Miloš Janoška poznal obe strany tejto práce: ako turista krajinu fotografoval a ako spoluzakladateľ Krás Slovenska pomáhal vytvárať priestor pre fotografie ďalších autorov. Jeho príbeh preto patrí aj k dejinám toho, ako sa na Slovensku učilo pozerať na krajinu prostredníctvom tlače.
Pozrieme sa na jeden konkrétny záber Derešov a na rozdiel medzi fotografovaním v teréne a redakčným výberom. Nejde o súpis všetkých Janoškových snímok. Podstatná je otázka, ktorú si môže položiť aj dnešný autor: čo musí fotografia priniesť, aby bola užitočná aj človeku, ktorý na túre nebol?
Učiteľ, turista a fotograf
Miloš Janoška žil v rokoch 1884–1963 a pochádzal z Jasenovej na Orave. Bol pedagógom, publicistom a organizátorom turistiky. Pôsobil aj v Štrbe a Liptovskom Mikuláši. Klub slovenských turistov vo svojom životopisnom prehľade pripomína jeho slovensky písaného tatranského sprievodcu z roku 1911 a redigovanie prvých piatich ročníkov Krás Slovenska.
Fotografia bola súčasťou širšieho úsilia sprístupňovať krajinu verejnosti. Miroslav Herchl v knihe Fotografia a Krásy Slovenska uvádza, že Janoškove snímky vychádzali v časopise už od prvého ročníka a posledné v roku 1954. Podrobnosti sú na tlačenej strane 8 verejnej ukážky. Nemusíme z neho robiť výlučne profesionálneho fotografa, aby sme túto prácu ocenili.
Práve presah medzi úlohami je zaujímavý. Človek, ktorý pozná trasu, vie pomenovať jej časti. Fotograf vyberá, ktoré z nich ukáže. Redaktor potom zvažuje, čo z obrazu pochopí čitateľ. Tieto rozhodnutia spolu súvisia, ale nie sú zameniteľné: dobrá znalosť miesta ešte automaticky nevytvorí zrozumiteľnú fotografiu.
Dereše: ako čítať tvar hory
Na tlačenej strane 9 ukážky je pod Janoškovým menom reprodukovaná fotografia Dereše v Nízkych Tatrách. Vidíme členitý horský svah, skalné rebrá, svetlejšie žľaby a pás oblohy s mrakmi. Nižší výbežok v popredí sa oddeľuje od mohutnej steny za ním.
Pri našom čítaní snímky je kľúčové striedanie svetlých a tmavých plôch. Pomáha rozlíšiť smer svahov aj hĺbku žľabov. Obloha poskytuje odstup hornej línii hrebeňa; nezaberá toľko miesta, aby potlačila samotnú horu. Pohľad postupuje od členitého popredia k vzdialenejšej stene.
Je to kompozičný rozbor reprodukcie, nie zaznamenané vysvetlenie autora. Pri snímke nie je uvedený rok vzniku ani expozičné údaje. Z názvu a čiernobieleho podania sa nedá spoľahlivo odvodiť konkrétny objektív, čas dňa alebo pôvodný formát negatívu.
Vlastná fotografická úloha: pri známom svahu urobte záber s blízkym terénnym prvkom a druhý bez neho. Potom porovnajte, v ktorom lepšie rozumiete priestoru. Posudzujte nielen dramatickosť svetla, ale aj to, či sa jednotlivé vrstvy neprekrývajú do jednej nečitateľnej plochy.
Čo k fotografii pridáva časopis
Krásy Slovenska vznikli v januári 1921 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Daniel Kollár v článku Pred sto rokmi rozlišuje úlohy zakladateľov: Janoška a Pavol Stacho boli prvými redaktormi, Janoška a Matej Sopko vydavateľmi. Sopko pomohol zorganizovať finančnú podporu od amerických Slovákov. Časopis bol spoločným podnikom viacerých ľudí, nie dielom osamelého autora.
Uverejnené spomienky pripomínajú aj prácu okolo obálky, tlače, korektúr a rozosielania. Prvé číslo slúžilo ako ukážka, ďalšie sa viazalo na predplatné. V pamätiach sa objavujú náklady na tlačové štočky aj ťažkosti s platením. Na príbehu vidno, že šírenie obrazov malo praktickú a ekonomickú stránku už dávno pred digitálnymi platformami.
Pre fotografa z toho vyplýva užitočná zmena pohľadu. Snímka môže byť výborná sama osebe, no v konkrétnom článku neplniť potrebnú úlohu. Ak text vysvetľuje priebeh doliny a všetky obrázky zobrazujú len detail skaly, čitateľ nedostane orientáciu. Ak ukazujú tri takmer rovnaké panorámy, nezíska veľa ďalšej informácie.
Pri vlastnom výbere preto rozlišujte kvalitu jednotlivého záberu a jeho prínos pre celok. Jedna fotografia môže otvoriť tému, druhá vysvetliť priestor, tretia ukázať drobnosť, ktorú by si návštevník nevšimol. Nie je to doložený Janoškov návod na zostavenie čísla, ale dnešný spôsob, ako premýšľať nad rozdielom medzi fotografom a editorom.
Ako čítať historické podklady
Múzeum Janka Kráľa uchováva digitálne spracované Janoškove autobiografické spomienky Po stopách pamäti, ktoré získalo od jeho potomkov. Rukopis sa stal východiskom rovnomennej výstavy Ľubice Rybárskej z roku 2010, doplnenej fotografiami, dokumentmi a knihami. Dátum zverejnenia súčasnej webovej stránky preto nezamieňajme s dátumom vzniku výstavy.
Podobne treba pristupovať k historickým trasám. Ján Lacika pri čítaní prvého ročníka Krás Slovenska pripomína Janoškov text o hrebeni Bášt a výslovne upozorňuje na rozdiel oproti dnešnej možnosti absolvovať takú túru. Starý cestopis je dokladom dobového pohľadu na hory; sám nepotvrdzuje aktuálnu prístupnosť trasy.
Pri starom obraze oddeľujte aspoň tri údaje: autora fotografie, miesto a dátum jej vzniku. Dátum vydania knihy predstavuje ďalšiu informáciu. Fotografia reprodukovaná v knihe z roku 2022 tým nezískava rok vzniku 2022. Ak chýba presnejší údaj, poctivý popisok nechá túto medzeru otvorenú.
Staršie technické zázemie tatranskej fotografie približuje náš profil Károlya Divalda. Janoškov príklad k nemu pridáva otázku, ako už existujúce fotografie vyberať a dostať do pravidelne vychádzajúceho média.
Vlastná úloha: výber pre čitateľa
Skúste si z jednej vlastnej túry pripraviť malý obrazový príspevok. Nasledujúci postup je naše cvičenie; nepredstiera rekonštrukciu Janoškovho redakčného pracovného dňa.
- Napíšte jednu otázku. Napríklad: čím je tento úsek krajiny charakteristický? Otázka má byť užšia než „čo všetko sme videli“.
- Vyberte najviac štyri snímky. Priraďte každej konkrétnu úlohu: predstavenie miesta, vysvetlenie priestoru, detail alebo zakončenie. Podobné obrázky medzi sebou porovnajte a jeden vyraďte.
- Pridajte vecné popisky. Názov miesta, dátum a smer pohľadu dopĺňajte iba tam, kde ich poznáte. Spomienku na vlastnú námahu nepovažujte za informáciu, ktorú automaticky prenesie obraz.
- Ukážte výber bez rozprávania. Dajte ho prečítať niekomu, kto na výlete nebol. Ak nevie, čo jednotlivé zábery spája, upravte poradie alebo nahraďte obraz. Ďalšie vysvetľovanie nemusí byť jediným riešením.
Pri tejto práci sa oplatí pozrieť aj na Eugena Lazišťana a jeho premýšľanie v knihách. Obe témy vedú od jednotlivého záberu k ucelenému výsledku. Na Janoškovom príbehu je podnetné, že fotografovanie, znalosť krajiny a publikovanie patrili do jedného dlhodobého úsilia.
Na ďalšie štúdium poslúži Herchlova kniha vydaná v DAJAMA v roku 2022 a uvedené články samotných Krás Slovenska. Náš rozbor vychádza z verejnej ukážky, nie z prehliadky celej knihy či pôvodného negatívu. Pri vlastnom výbere si z neho vezmite najmä jeden návyk: pýtajte sa, čo obraz vysvetlí čitateľovi, ešte predtým, než rozhodnete, aký veľký priestor mu dáte.