Preskočiť na obsah
Inšpirácia pre vaše spomienky Tvorba s osobným príbehom
Slovenskí fotografi

Károly Divald: fotograf, ktorý vyniesol laboratórium do Tatier

Ilustračná fotografia k článku „Károly Divald: fotograf, ktorý vyniesol laboratórium do Tatier“
Károly Divald: Stredná časť Veľkej Studenej doliny, 1887, Slovenská národná galéria, UP-DK 2608. Public domain cez Web umenia; symetricky orezané a zmenšené na 2400 × 1600 px.



Károly Divald spojil tri profesie, ktoré dnes často fungujú oddelene: bol terénnym fotografom, tlačiarom aj vydavateľom. V 70. a 80. rokoch 19. storočia fotografoval Tatry, Pieniny, kúpele, jaskyne, pamiatky aj priemyselné areály. Sklenenú platňu musel pri mokrom kolódiovom procese pripraviť, exponovať a vyvolať ešte vlhkú, takže do hôr nevynášal iba fotoaparát a statív, ale aj prenosné laboratórium.

Jeho význam nespočíva v romantickom obraze osamelého priekopníka na štíte. Divald vybudoval celý obrazový reťazec: od objednávky a náročnej výpravy cez negatív a albumínovú fotografiu až po svetlotlač, album a distribúciu. Práve preto je jeho práca užitočná aj pre dnešného fotografa, ktorý potrebuje premyslieť sériu, metadáta, zálohu, tlač a publikum ešte pred stlačením spúšte.

Károly Divald v skratke

Oblasť Overený bod Prečo je dôležitý
Život 2. november 1830, Banská Štiavnica – 7. november 1897, Prešov. Web umenia ho eviduje ako fotografa, tlačiara a vydavateľa pôsobiaceho najmä v Prešove, Bardejove, Bardejovských Kúpeľoch a Budapešti.
Začiatky Vyštudoval farmáciu; ako portrétny fotograf začal pracovať v 60. rokoch 19. storočia. Chemická disciplína farmácie bola pre dobové fotografické procesy praktickou výhodou, nie iba životopisnou kuriozitou.
Terén Od začiatku 70. rokov patril k prvým a najvytrvalejším fotografom Tatier; neskôr pracoval aj vo východných Karpatoch a Pieninách. Fotografoval krajinu v čase, keď expozícia a spracovanie sklenenej platne tvorili jeden neoddeliteľný terénny úkon.
Témy Portréty, hory, kúpele, jaskyne, pamiatky, šľachtické majetky a priemyselné prevádzky. Jeho archív nie je iba estetickou zbierkou hôr; prepája objednávku, dokument, propagáciu a regionálnu pamäť.
Reprodukcia V roku 1878 založil v Prešove jednu z prvých svetlotlačiarní a neskôr otvoril pobočku v Budapešti. Fotografia sa vďaka tlači mohla šíriť v albumoch, publikáciách a obrazových súboroch vo väčšom náklade.
Pokračovanie V roku 1890 odovzdal podniky prvým trom synom. Značka Divald sa stala rodinným obrazovým a vydavateľským systémom, preto treba pri dielach rozlišovať otca, synov aj firemnú produkciu.

Károly, Karol, Karl: ktoré meno je presné

Na Slovensku sa bežne používa podoba Karol Divald, dobové tlače a odborné katalógy však často uvádzajú Károly Divald; Web umenia eviduje aj varianty Karl Diwald a Karl Divald. Titul článku používa katalógovú podobu Károly, pretože ju používa Slovenská národná galéria pri výstave aj Web umenia pri dielach. Slovenská podoba Karol nie je chyba, iba jazykový variant.

Rovnako presne treba pomenovať priestor. Divald pracoval v bývalom Hornom Uhorsku, na území dnešného Slovenska, a časť podnikania mal v Budapešti. Moderné štátne hranice nemožno bez vysvetlenia premietnuť do druhej polovice 19. storočia. Jeho albumy preto nesú maďarské a nemecké názvy, hoci zobrazujú Tatry, Pieniny a mestá, ktoré dnes patria do slovenského kultúrneho priestoru.

Od farmácie k fotografickému ateliéru

Divald získal vo Viedni farmaceutické vzdelanie a určitý čas pôsobil ako lekárnik. Fotografia 60. rokov 19. storočia však nebola hotová spotrebná technológia. Fotograf pripravoval citlivú vrstvu, miešal roztoky, sledoval čistotu vody, čas, teplotu a stav chemikálií. Farmaceutická presnosť mu preto dávala zmysluplný základ pre nové remeslo.

Slovenská národná galéria uvádza, že portrétnu kariéru začal v 60. rokoch v Bardejovských Kúpeľoch a Prešove. Portrét bol ekonomicky dôležitý: zákazník si odniesol podobizeň, ateliér mal predvídateľnejšie svetlo a fotograf mohol opakovať overený postup. Divald sa však nezastavil pri ateliérovej zákazke. Rozšíril tému o mestá, kúpele, prírodné pozoruhodnosti, majetky a krajinu.

Tento posun nie je protikladom „komercie“ a „umenia“. Objednávka šľachtického panstva, obraz kúpeľov či séria pre výstavu mohli mať dokumentačný aj reprezentačný účel. Fotograf musel rozumieť zadaniu a zároveň vytvoriť čitateľný obraz. Podobné napätie medzi informáciou, objednávkou a autorskou voľbou možno sledovať aj v neskoršom profile Viliama Malíka a jeho obrazu Bratislavy.

Prečo bola fotografia Tatier expedíciou

Mokrý kolódiový proces používal sklenený negatív. Platňa sa pokryla kolódiovou vrstvou, zcitlivila, exponovala a vyvolala skôr, než vyschla. V teréne to znamenalo preniesť fotoaparát, pevný statív, sklo, kazety, chemikálie, vodu a tmavý priestor na prípravu aj vyvolanie. Nešlo o dnešné rozhodnutie, či si na túru vziať jeden alebo dva objektívy. Bez fungujúceho laboratórneho reťazca záber nevznikol.

Múzeum tatranskej kinematografie a fotografie opisuje prenosný stan ako putovné laboratórium. Odborné dejiny tatranskej fotografie zároveň pripomínajú, že sklenené platne a materiál niesli pomocníci. Preto je presnejšie hovoriť o organizovanej výprave než o osamelom autorovi. Ľudská práca zostáva za obrazom skrytá, no bez nej by neexistoval.

Technická náročnosť nevytvára automaticky dobrú fotografiu. Divald musel zvoliť stanovisko, počasie a obrazovú skladbu ešte pred rozbalením celého procesu. Sklenený negatív vedel zachytiť jemnú kresbu, no citlivosť materiálu, dlhší čas a nerovnomerná odozva na farby ovplyvňovali oblohu, pohyb aj tón krajiny. Malá postava v horskej scéne preto nie je iba návštevník. Môže stabilizovať kompozíciu, ukázať mierku a oživiť inak nehybný terén.

Ako čítať Divaldovu horskú fotografiu

Titulný obraz článku je list Stredná časť Veľkej Studenej doliny z roku 1887 zo zbierky Slovenskej národnej galérie. Web umenia ho opisuje ako albumínovú fotografiu na lepenke z albumu Obrazy z Vysokých Tatier. V zábere sú skalné masívy, balvanité popredie a dve drobné postavy. Samotná fotografia je vložená do graficky upraveného albumového listu s názvom, autorskou značkou a dobovými nápismi.

Obraz sa dá čítať v štyroch vrstvách:

  1. Topografia. Fotograf ukazuje tvar doliny, hrebeň a charakter terénu. Záber má informačnú hodnotu, ale nie je geodetickým meraním.
  2. Mierka. Postavy menia skaly z abstraktných tónových plôch na priestor, ktorého veľkosť dokáže divák telesne odhadnúť.
  3. Kompozícia. Tmavý svah vľavo a skalná stena vpravo vedú pohľad do svetlejšieho stredu. Fotograf nevystavuje všetko rovnako; organizuje cestu oka.
  4. Publikácia. Názov, rámovanie a poradie v albume z fotografie robia distribuovaný obraz Tatier. Význam nevytvára iba negatív, ale aj jeho úprava, tlač a zaradenie do série.

Pri historickej fotografii treba odolať dvom skratkám. Prvou je predstava, že každý detail presne dokazuje niekdajší stav krajiny. Druhou je opačný názor, že komponovaný obraz nemá dokumentárnu cenu. Má ju, ak poznáme autora, dátum, techniku, účel, názov a pôvod konkrétneho exemplára. Podobne treba čítať aj fotografie slovenskej dediny Igora Grossmanna: nie ako priehľadné okno, ale ako zdroj aj autorskú interpretáciu.

Od negatívu k svetlotlači a albumu

Divald pochopil, že hodnota fotografie nekončí pri jednom pozitíve. V roku 1878 založil v Prešove jednu z prvých svetlotlačiarní. Svetlotlač, označovaná aj ako kolotypia, umožňovala fotomechanicky reprodukovať jemnú tónovú kresbu bez klasického autotypického rastra. Bola vhodná pre umelecké reprodukcie, albumy a obrazové publikácie, hoci vyžadovala skúsenú prípravu a tlač.

Pre fotografa to znamenalo zmenu mierky. Jedna úspešná terénna snímka mohla vstúpiť do albumu, publikácie alebo súboru určeného na propagáciu regiónu. Divald nebol iba dodávateľ negatívu cudziemu vydavateľovi. Budoval vlastnú reprodukčnú kapacitu a neskôr aj budapeštiansku pobočku.

Tu vzniká najmodernejšia časť jeho odkazu: médium treba navrhovať spolu s výstupom. Fotograf, ktorý dnes pripraví výstavu, knihu alebo webovú sériu, rieši rovnakú otázku v inej technológii. Ak má byť výsledkom tlač, treba kontrolovať detail, kontrast, pomer strán, popis a licenciu už pri editácii. Ak má byť výsledkom archív, nesmie sa stratiť pôvodný súbor ani metadáta.

Rodinný podnik, nie osamelý autor

V roku 1890 Divald odovzdal podniky synom Károlyovi mladšiemu, Lajosovi a Adolfovi. Rodina pokračovala v ateliérovej, tlačiarenskej a vydavateľskej práci; ďalší syn Kornél sa spája aj s pamiatkovou fotografiou. Katalógové určenie preto nemôže stáť iba na priezvisku vytlačenom na kartóne.

Pri práci s dielom treba overiť, či ide o Károlya Divalda staršieho, jedného zo synov, neskoršiu firemnú reprodukciu alebo exemplár z albumu. Rozhoduje dátum, názov prevádzky, miesto, inventárne číslo, nápis na prednej aj zadnej strane a odborný katalóg. Rodinná kontinuita zvyšuje význam značky, no zároveň komplikuje autorstvo.

SNG venovala Divaldovcom v roku 2024 monografickú výstavu Z Prešova do Budapešti, ktorú označila za prvé súhrnné umeleckohistorické spracovanie života a produkcie Károlya Divalda v našom prostredí. Aj známe meno teda môže mať dlho nepreskúmaný archív. Popularita fotografie nie je to isté ako presne spracovaná história.

Deväť lekcií Károlya Divalda pre dnešného fotografa

  1. Začnite výstupom. Pred cestou si určte, či pripravujete samostatný obraz, sériu, knihu, web alebo archív. Každý výstup potrebuje iné zábery a popisy.
  2. Logistika je súčasť obrazu. Trasa, počasie, nosnosť, energia, ochrana techniky a záloha ovplyvnia, na ktoré miesto sa vôbec dostanete a koľko času zostane na kompozíciu.
  3. Mierku ukážte vedome. Postava, strom, most alebo chata môžu čitateľne vysvetliť veľkosť terénu. Prvok nesmie byť iba náhodným neporiadkom v zábere.
  4. Fotografujte systém, nie iba ikonu. K dominantnému pohľadu pridajte prístup, detail, okolie, ľudí, prácu a zmenu prostredia. Séria prežije dlhšie než jeden efektný záber.
  5. Rozlišujte dokument a propagáciu. Fotografia kúpeľov či regiónu môže byť pravdivá a zároveň objednaná na reprezentáciu. Uveďte účel, zadávateľa a mieru štylizácie.
  6. Popis patrí k obrazu. Dátum, lokalita, autor, technika, názov, licencia a úpravy nie sú administratívny dodatok. Bez nich sa dokumentárna hodnota rýchlo rozpadne.
  7. Negatív nie je finálny produkt. Kontrolujte, ako sa obraz správa v tlači, na displeji, v malom náhľade aj v celej sérii.
  8. Neschovávajte tím. Asistent, sprievodca, nosič, retušér, tlačiar či editor sú súčasťou pracovného reťazca. Uveďte ich prínos, keď je známy.
  9. Oddeľte archív od distribúcie. Sociálna sieť alebo publikačný systém nie sú jedinou zálohou. Originály, exporty, popisy a licencie uchovávajte v kontrolovanej štruktúre.

Checklist pri použití historickej fotografie

  • overil som presného autora a nezamenil ho s rodinným pokračovateľom;
  • poznám názov, dátum alebo interval datovania, techniku a inventárne číslo;
  • mám odkaz na konkrétne dielo, nie iba na výsledok vyhľadávania;
  • licencia alebo public-domain vyhlásenie sa vzťahuje aj na digitálnu reprodukciu;
  • evidujem inštitúciu, zdrojovú URL a dátum kontroly;
  • uvádzam požadovanú atribúciu a všetky úpravy, vrátane orezu;
  • neprezentujem retuš, kolorovanie alebo generatívny zásah ako pôvodný stav;
  • originálny stiahnutý súbor zostáva uložený oddelene od publikačného exportu;
  • pri digitalizácii vlastnej zbierky používam kalibrovaný, reverzibilný postup.

Pri poslednom bode pomôže samostatný návod ako digitalizovať staré fotografie bez straty detailu. Historický originál nečistite agresívne, nelepte na nový podklad a nevyrovnávajte silou; pri cennom alebo poškodenom diele má prednosť papierový či fotografický konzervátor.

Najčastejšie otázky

Bol Károly Divald slovenský alebo maďarský fotograf?

Narodil sa v Banskej Štiavnici, pôsobil najmä v Prešove, Bardejove a Tatrách, podnikal aj v Budapešti a pracoval v rámci Uhorska. Dnešná jednoduchá národná nálepka nevystihuje dobový kontext. Presné je označiť ho za prešovského fotografa a nosnú osobnosť dejín fotografie 19. storočia na území dnešného Slovenska.

Bol prvým fotografom Vysokých Tatier?

Bez presnej definície nie je bezpečné používať absolútne prvenstvo. SNG ho označuje za jedného z prvých a najvytrvalejších fotografov Tatier. V stredoeurópskom priestore pracovali v rovnakom období aj ďalší horskí fotografi. Divaldov význam je dobre doložený rozsahom, dlhodobosťou a prepojením fotografie s vydavateľstvom.

Prečo musel mokrý kolódiový negatív vyvolať v teréne?

Citlivá kolódiová vrstva na skle musela zostať počas prípravy, expozície a vyvolania vlhká. Po vyschnutí už proces nefungoval rovnakým spôsobom. Preto fotograf potreboval prenosnú tmavú komoru a chemické vybavenie blízko miesta záberu.

Čo je svetlotlač?

Svetlotlač alebo kolotypia je fotomechanický tlačový proces schopný preniesť jemné tónové prechody fotografie. Umožnila vyrábať obrazové publikácie a reprodukcie vo väčšom počte. Nejde o totožný proces ako albumínová fotografia zo skleneného negatívu.

Kde možno vidieť Divaldove diela online?

Web umenia eviduje vyše sto diel Károlya Divalda zo slovenských zbierok. Pri každom zázname treba skontrolovať autora, datovanie, techniku, inštitúciu a licenciu. Časť horských albumových listov je sprístupnená ako public domain vo vysokom rozlíšení.

Môžem public-domain reprodukciu upraviť?

Web umenia pri voľných dielach povoľuje kopírovanie, zdieľanie aj úpravy vrátane komerčného použitia. Stále je profesionálne uviesť autora, názov, inštitúciu, zdroj a zásah. Orez alebo kolorovanie nesmie byť zatajené tak, aby divák považoval upravenú podobu za úplný originál.

Zdroje, metodika a obrazové práva

Metodika: životopisné a inštitucionálne tvrdenia sú viazané na odborné múzejné a galerijné zdroje. Pri rozpore v sekundárnych textoch má prednosť katalóg SNG a Web umenia; preto článok používa dátum úmrtia 7. novembra 1897 a pri tatranskom prvenstve opatrnú formuláciu „jeden z prvých“. Interpretácia kompozície vychádza z vizuálnej analýzy konkrétneho albumového listu a nie je vydávaná za autorov vlastný výrok. Verejný katalóg a cielené vyhľadávanie mena v spojení s aktom, nahotou a erotikou neukázali takto zameranú tvorbu; použitý obraz bol skontrolovaný osobitne.

Obrazové práva: titulným obrazom je Károly Divald – Stredná časť Veľkej Studenej doliny, 1887, Slovenská národná galéria, inventárne číslo UP-DK 2608. Digitálnu reprodukciu sprístupňuje Web umenia ako verejné vlastníctvo (public domain) na súkromné aj komerčné použitie. Zdroj: Web umenia, skontrolované 2. septembra 2026. Úpravy: z pôvodného súboru 5000 × 3833 px bol urobený symetrický orez horného a dolného okraja albumového listu a zmenšenie na 2400 × 1600 px; fotografia, nápisy, farebnosť ani obsah neboli retušované. Finálny súbor bol vizuálne skontrolovaný po štvrtinách v plnom rozlíšení.