Preskočiť na obsah
Inšpirácia pre vaše spomienky Tvorba s osobným príbehom
Slovenskí fotografi

Ján Halaša: svetlo, ľudia a príbeh fotografie

Ilustračná fotografia k článku „Ján Halaša: svetlo, ľudia a príbeh fotografie“
Pôvodná AI ilustrácia k štúdiu historickej fotografie. Nezobrazuje diela Jána Halašu, jeho osobné predmety ani konkrétnu muzeálnu zbierku.



Ján Halaša patril k osobnostiam slovenskej amatérskej fotografie medzivojnového a povojnového obdobia. Lekárnik a turista zachytával krajinu aj každodenný život ľudí. Jeho prácu možno spoznávať dvoma cestami: pozorným čítaním svetla v obraze a skúmaním údajov na zadnej strane zachovanej fotografie.

Na troch dielach zo zbierky Slovenskej národnej galérie si ukážeme, čo vidíme priamo, čo dokladá zbierkový záznam a kde už začína interpretácia. Práve toto rozlíšenie pomáha historickú fotografiu chápať presnejšie než rýchle označenie „staré čiernobiele Slovensko“.

Lekárnik, ktorý spojil turistiku s obrazom krajiny

Podľa autorskej autority Webu umenia sa Ján Halaša narodil 9. októbra 1893 v Martine a zomrel 12. októbra 1981 v Trenčíne. Galéria Miloša Alexandra Bazovského uvádza ukončenie jeho farmaceutických štúdií v Prahe v roku 1919, presťahovanie do Trenčína v roku 1920 a spoluvlastníctvo lekárne Ku svätému Duchu od roku 1922.

Fotografovanie bolo súčasťou širšej kultúrnej práce. Halaša patril k spoluzakladateľom trenčianskej fotoskupiny Klubu slovenských turistov a lyžiarov, prispieval do časopisu Krásy Slovenska a venoval sa vlastivedným a turistickým publikáciám. Galéria medzi nimi menuje Demänovú, Hore Váhom dolu Váhom či Najkrajšie doliny Slovenska. Neskôr pracoval aj ako fotograf Trenčianskeho múzea.

Jeho námety zahŕňali okolie Trenčína a ďalšie oblasti Slovenska, krajinu, dedinské prostredie i ľudskú prácu. Označenie amatér preto v tomto prípade nehovorí o náhodnom alebo nedbanlivom fotografovaní. Pripomína prostredie, v ktorom sa autorská tvorba rozvíjala popri inom povolaní, turistike, kluboch a výstavách.

Kurátorka Denisa Hošková v článku Všedná poetika Jána Halašu opisuje premeny jeho tvorby: od atmosféricky štylizovanej krajiny cez ľudské motívy až po vecnejšie pozorovanie prírodných tvarov. Je to užitočný rámec, no jednotlivý obraz si zaslúži vlastnú pozornosť. Tri nasledujúce rozbory sú naším čítaním digitalizovaných diel, nie rekonštrukciou Halašových výpovedí.

Jesenné ráno (K cieľu): človek dáva svetlu mierku

Otvorte si Jesenné ráno (K cieľu), SNG, inventárne číslo UP-DK 748. Galéria fotografiu datuje do roku 1939 a eviduje papierový obraz s rozmermi 33,9 × 27,9 cm.

Vo zvislej kompozícii stojí tmavá postava medzi kmeňmi stromov. Výrazné svetelné pásy pretínajú priestor šikmo, zatiaľ čo tieň postavy pokračuje do popredia. Muž je menší než prostredie, no jeho súvislý tmavý obrys dáva pohľadu pevný bod. Bez neho by sme sledovali najmä svetelný jav; s ním obraz získava ľudskú mierku a predstavu cesty.

Skúste pri prezeraní na chvíľu ignorovať názov a zapísať iba viditeľné prvky. Potom sa vráťte k dodatku K cieľu. Názov môže posilniť symbolické čítanie postavy, ale z fotografie nezistíme, kto muž je ani kam naozaj smeroval.

Rub prináša inú vrstvu informácií. Katalóg prepisuje autorské označenie roku 1939 aj nálepku holandského fotografického salónu z roku 1948. Tieto dva letopočty si neodporujú: vzťahujú sa na rozdielne okolnosti života zachovaného predmetu. Neskoršia výstavná stopa sama nemení datovanie diela.

Vysoká politika: sledujte vzťahy, nie domyslený rozhovor

Vysoká politika, SNG, UP-DK 741 je v zbierke datovaná do rokov 1941–1942. Jej evidovaný formát je 27,1 × 38,5 cm. Oproti predchádzajúcemu obrazu ide o vodorovnú scénu v interiéri.

Tri postavy pri stole vytvárajú uzavretú skupinu. Svetlo zasahuje stenu, priestor nad mužmi aj povrch stola; poháre a ruky pomáhajú oddeliť jednotlivé miesta stretnutia. Prázdny stôl bližšie k divákovi vytvára odstup. Neocitáme sa automaticky uprostred debaty, skôr ju pozorujeme z ďalšej vrstvy miestnosti.

Názov nás zvádza k predstave konkrétnej politickej diskusie. Snímka však nezaznamenáva slová účastníkov. Zaujímavejšie je sledovať ich natočenie, vzájomnú vzdialenosť a rozdelenie svetla. Presný obsah rozhovoru, vzťahy medzi mužmi ani spontánnosť situácie nemožno vyhlásiť za overené iba podľa hotového obrazu.

Na rube katalóg uvádza okrem autorských označení aj nálepku švédskej fotografickej súťaže z roku 1947. Je to doklad evidovanej výstavnej stopy, nie automatické potvrdenie ceny. Pri čítaní archívu nepremeňte každú súťažnú nálepku na medailu.

Po búrke: obloha je hlavnou časťou kompozície

Tretím dielom je Po búrke, 1947, SNG, UP-DK 759. V katalógu má rozmery 28,3 × 35,1 cm. Na rozdiel od predchádzajúceho interiéru tu pozornosť rozdeľujú veľké plochy krajiny a oblačnosti.

Obloha zaberá väčšinu obrazu. Pod tmavšími oblakmi ležia svetlejšie pruhy terénu, zatiaľ čo blízky pás krajiny zostáva hlbší v tieni. Malé stavby v dolnej časti poskytujú mierku. Nie sú samostatným hlavným motívom, ale bez ich drobnosti by sa monumentálnosť oblačnosti odhadovala inak.

Pri vlastnom pozorovaní skúste porovnať svetlé plochy v oblohe a na zemi. Dôležitý je ich vzťah, nielen dramatickosť jedného mraku. Silnejšie stmavenie všetkého ostatného by mohlo tento vzťah zjednodušiť až príliš.

Rub evidovaný v katalógu obsahuje prečiarknutý názov Leto a následné označenie Po búrke s rokom 1947. Dokladá to rozdielne pomenovania na konkrétnom predmete. Nehovorí nám však, prečo sa názov zmenil, ani či zmena vznikla pri prvom spracovaní fotografie alebo neskôr.

Fotografia má obrazovú aj predmetovú históriu

Digitálny náhľad sprístupní kompozíciu, ale historická fotografia bola aj fyzickým predmetom. Má určitý rozmer, podklad, okraje a stopy používania. Výstavná nálepka môže hovoriť o jej pohybe medzi krajinami; autorské označenie zasa o názve, pod ktorým sa konkrétny obraz prezentoval.

Pri každom zbierkovom zázname preto oddeľte štyri otázky:

  • Čo priamo vidím? Postavy, svetlo, usporiadanie priestoru a viditeľné predmety.
  • Čo uvádza inštitúcia? Autora, názov, datovanie, materiál, rozmery a inventárne číslo.
  • Čo je prepísané z predmetu? Pečiatku, poznámku, nálepku alebo prečiarknutý názov.
  • Čo si vysvetľujem sám? Náladu, symbolický význam a vzťahy, ktoré obraz naznačuje.

Rozmery evidovanej zväčšeniny neodhaľujú automaticky formát pôvodného negatívu. Rok na výstavnej nálepke nemusí byť rokom stlačenia spúšte. A podobná farba dvoch internetových náhľadov ešte nepreukazuje rovnaký fotografický papier či spôsob tónovania. Pri práci s reprodukciou treba tieto hranice ponechať otvorené.

Halašov príklad tak neponúka iba výber pekných motívov. Učí nás vracať obraz do konkrétneho kontextu: kto ho vytvoril, ako je označený, kde je uložený a aké tvrdenie o ňom možno doložiť. Na presné dohľadanie pomôže inventárne číslo viac než všeobecný názov typu Po búrke.

Malé cvičenie s vlastnou rodinnou fotografiou

Vyberte jednu snímku z rodinného albumu, pri ktorej poznáte aspoň časť súvislostí. Najprv ju opíšte bez príbehu: kto alebo čo je na nej viditeľné, odkiaľ prichádza svetlo a čo zostalo mimo rámu. Až potom pridajte rodinné spomienky. Zistíte, koľko informácií pochádza z obrazu a koľko od jeho majiteľov.

Ak sa dá rub bezpečne prezrieť bez odlepovania či rozoberania albumu, zaznamenajte aj jeho podobu. Prepis mena alebo dátumu uložte oddelene od vlastného odhadu. Pri neistote napíšte napríklad „pravdepodobne začiatok 60. rokov, podľa spomienky starej mamy“, nie iba nezdôvodnené presné číslo.

Pri digitalizácii zachovajte aj pôvodnú verziu s okrajmi. Úpravu pre rodinné zdieľanie alebo tlač si uložte ako samostatnú kópiu. Postup výberu rozlíšenia a snímania vysvetľuje náš návod na digitalizáciu starých fotografií. Orez môže pomôcť výslednému obrazu, no pôvodný okraj a poznámka sa neskôr môžu ukázať ako podstatné.

Pri štúdiu slovenskej fotografie môžete Halašov pohľad doplniť profilom Pavla Socháňa. Nehľadajte medzi autormi iba rovnaké kroje či regióny. Sledujte aj odlišný účel záznamu, úlohu svetla a spôsob, akým do obrazu vstupuje človek. A pri návšteve Trenčína a jeho hradu skúste vytvoriť vlastný súčasný obraz mesta, ktorý nebude predstierať minulosť.

Životopisné a zbierkové údaje overené 7. septembra 2026. Obrazové rozbory sú vlastné redakčné pozorovania. Diela sú odkázané na Web umenia; titulná AI ilustrácia zobrazuje všeobecné štúdium fotografického papiera, nie Halašove originály alebo osobné predmety.