Cameru obscuru vyrobíte z nepriehľadnej komory s jedinou malou dierkou a z priesvitnej papierovej plochy na opačnom konci. Svetlo na nej vytvorí obraz scény hore nohami. V našej predlohe má komora dĺžku 180 mm a za tienidlom je otvorený nadstavec 80 mm, ktorý pomáha obmedziť okolité svetlo. Obraz pozorujete na papieri; tento model fotografie neukladá.
Nižšie nájdete celý ručný postup, vlastné siete oboch dielov, rám, PDF a balíček SVG/PNG zdarma. Vysvetlíme, kde má byť tienidlo, čo sledovať pri prvom pokuse a ako rozlíšiť veľkú dierku od netesnosti. Ide o digitálne overený návrh na experiment, bez tvrdenia o vykonanej fyzickej skúške. Titulný obraz je fotografická AI ilustrácia možných papierových dielov.
Model používajte iba na bežnú osvetlenú scénu bez Slnka. Nemierte ním na Slnko ani zatmenie a nepozerajte cez dierku. Dospelý pripraví vpich a náročné rezy; dieťa môže skladať, pomenúvať súčasti a opisovať pozorovaný obraz.
Predlohy zdarma · Celý postup · Prvé pozorovanie · Keď obraz nevidno
Ako funguje camera obscura
Predstavte si horný bod vzdialeného stromu. Časť svetla, ktoré od neho prichádza, prejde malou dierkou a pokračuje na dolnú časť protiľahlej plochy. Svetlo zo spodnej časti predmetu sa cez otvor dostane vyššie. V jednoduchom modeli priamych lúčov tak vznikne prevrátené zobrazenie. Práve tento princíp demonštruje aj návod Australian National University.
Komora musí potlačiť ostatné svetlo. Ak cez veľké netesnosti prichádza jas zo všetkých strán, slabá projekcia sa na svetlej ploche stráca. Malý otvor pritom nie je iba okienko, cez ktoré sa máte pozerať von. Pozorujete obraz na rozptyľujúcej ploche, ktorú budeme nazývať tienidlo.
University of Arizona používa pri výučbovom modeli difúzny papier medzi dvoma časťami tubusu. Náš vlastný papierový návrh má podobné funkčné rozdelenie, ale štvorcový prierez, samostatné siete a pevne označenú polohu tienidla. Nepreberáme ich nákres ani rozmery plechovky.
Šošovka ani zrkadlo nie sú súčasťou tohto variantu. Birmingham Museums opisuje aj model so šošovkou, kde sa poloha premietacej plochy prispôsobuje jej ohnisku. Také zaostrovanie nezamieňajte s našou dierkovou komorou. Pridaním náhodnej lupy vznikne iný optický projekt.
Čo uvidíte a čo sa neuloží
Na tienidle hľadajte prevrátenú projekciu reálnej scény. Jej jas a ostrosť sa nedajú prirovnať k displeju telefónu. Viditeľnosť závisí od osvetlenia, kontrastu motívu, otvoru, nepriehľadnosti komory a papiera. Ak predlohu vystrihnete presne, ešte tým nemáte zmeranú optickú kvalitu.
Difúzny papier svetlo rozptyľuje, takže plochu možno pozorovať zo zadnej strany cez otvorený nadstavec. Priehľadná číra fólia bez rozptylu nie je rovnocenná náhrada. Bežný nepriesvitný výtlačok zase môže prepustiť príliš málo svetla. Skúšajte materiál určený na takúto funkciu, napríklad pauzovací papier; rôzne papiere na pečenie sa môžu správať odlišne.
Keď scénu zmeníte, mení sa aj projekcia. Nie je tu snímač, film ani fotocitlivý papier, ktorý by obraz zachoval. Princíp malej papierovej komory s pauzovacím papierom ukazuje aj slovenská Superveda. Niektoré jej ďalšie varianty používajú šošovku či zrkadlo; tieto časti do nášho zoznamu nepatria.
Ak výsledok chcete uchovať, môžete si ho načrtnúť alebo samostatne skúsiť odfotografovať tienidlo iným prístrojom. Fotografovanie slabej malej projekcie však vyžaduje vlastné nastavenie. Náš balíček nesľubuje hotový digitálny súbor ani automatické zaznamenanie obrazu.
Prečo sa návody s rôznymi okienkami nedajú pomiešať
Science World opisuje aj komoru z krabice s premietacou plochou vnútri a samostatným pozorovacím otvorom. Tam pozorovateľ sleduje vnútornú osvetlenú plochu. V našom tuneli sleduje svetlo rozptýlené cez priesvitný papier zo zadnej strany. Obe usporiadania pracujú s projekciou, ale majú inú cestu k obrazu.
Preto napríklad nenahraďte náš difúzny papier nepriesvitnou bielou kartičkou len preto, že ju ukazuje krabicový návod. Cez zadný nadstavec by ste sa pozerali na jej neosvetlenú zadnú stranu. Naopak, úplne priehľadná fólia neposkytne rovnakú rozptyľujúcu plochu. Pri porovnávaní návodov si vždy najprv označte dierku, miesto vzniku obrazu a polohu pozorovateľa.
Ak sa rozhodnete navrhnúť inú krabicu, pracujte s ňou ako so samostatným modelom. Presné rozmery našich dvoch sietí a poloha rámu tým automaticky neplatia. Na prvý pokus je prehľadnejšie dokončiť jedno zvolené usporiadanie a až podľa vlastného pozorovania meniť jednu jeho časť.
PDF, SVG a PNG na vytlačenie zdarma
Stiahnuť PDF: siete camery obscury a pracovný list. Má sedem strán A4. Strana 1 je sieť dlhej komory. Strana 2 obsahuje sieť nadstavca, rám a rozmerové predlohy difúzneho papiera a alobalu. Strana 3 je prázdny záznam vlastného pokusu, strana 4 montážna pomôcka. Strany 5–7 uchovávajú úplné samostatné oznámenie licencie písma.
Stiahnuť celý pôvodný balíček. V ZIP sú aj dva SVG a dva PNG zodpovedajúce prvým dvom stranám, model geometrie v JSON, prázdny záznam v CSV, README a licencie. SVG majú stránku 210 × 297 mm. PNG majú 2100 × 2970 pixelov pri 254 dpi. Tieto štyri obrazové súbory neobsahujú všetkých sedem strán PDF.
Na výrobu potrebujete predlohy zo strán 1 a 2. Difúzny papier a alobal sa podľa nich odmeriavajú a strihajú ručne. Nevkladajte nepodporovaný materiál do tlačiarne. Titulný obrázok a webové schémy ukazujú účel, ale neurčujú tlač v mierke 1 : 1.
Digitálny model zapisuje štyri panely, chlopne, rám a ideálny príklad lúčovej geometrie. Neobsahuje kalibrovaný priemer ihlového otvoru ani namerané hodnoty jasu. Pri tejto ručnej papierovej úlohe sa diely vystrihujú a skladajú podľa rozmerov.
Materiál a rozdelenie práce s deťmi
- Dva listy vhodného tmavého nepriehľadného papiera A4 na oba tunely a rám. Hrúbku zvoľte tak, aby sa dal presne zložiť a niesol vlastný tvar; univerzálnu gramáž nepredpisujeme.
- Dva bežné výtlačky predlôh, ak budete obrysy prenášať na iný papier. Tlač priamo na pracovný materiál je možná iba pri podpore konkrétnej tlačiarne.
- Odrezok alobalu aspoň 70 × 70 mm a difúzny papier 50 × 50 mm.
- Pravítko, ceruzku, nožnice primerané používateľovi a čistú pracovnú podložku.
- Vhodnú pásku na papierové spoje a obmedzenie presvitania. Pri lepidle postupujte podľa jeho určenia a nechajte spoj ustáliť.
- Jemnú ihlu alebo špendlík iba pre dospelého. Po vytvorení otvoru pomôcku hneď bezpečne odložte.
Vystrihnutie a skladanie tunelov je stredne náročné. Jemné miesto je rám s päťmilimetrovým okrajom a napnutie difúzneho papiera. Žiadny univerzálny vek ani čas nezaručíme. Dospelý môže rám a alobal pripraviť vopred; dieťa potom pracuje s hotovými bezpečne pripravenými časťami.
CPSC v príručke Art and Craft Safety Guide na strane 5 zdôrazňuje určenie materiálov, čítanie označenia a dohľad. To je všeobecný americký podklad, nie certifikácia nášho modelu. Nôž, rezačku, laser a elektrické nástroje používa iba dospelý; základný postup elektrické nástroje nevyžaduje. Nepracujte s jedlom medzi odrezkami a ihlou.
Papier s náterom alebo neznámym pôvodom nevyberajte iba podľa čiernej farby. Dôležité sú nepriehľadnosť, ohyb a spojenie. Príručka Canon odlišuje podávanie a nastavenie papiera pri konkrétnom modeli; jej parametre neprenášame na všetky zariadenia. Pred sériou urobte jediný vlastný kus.
Rozmery: kde je 180 mm a kde ďalších 80 mm
Sieť komory má obdĺžnik 180 × 210 mm. Štyri pásy po 50 mm vytvoria štyri steny, posledný pás široký 10 mm je pozdĺžna chlopňa. Po zložení ide nominálne o tunel dlhý 180 mm s prierezom 50 × 50 mm. Otvorené zostávajú obe štvorcové čelá, kým nepridáte alobal a tienidlo.
Nadstavec má sieť 80 × 210 mm: rovnaké štyri steny a rovnakú chlopňu, ale dĺžku iba 80 mm. Oba diely sa spoja čelami. Nie sú navrhnuté na teleskopické zasúvanie jedného do druhého. Hrúbka papiera a ručné ohyby menia skutočný výsledný rozmer, preto jednotlivé čelá najprv porovnajte bez lepenia.
Rám je štvorec 50 × 50 mm s vnútorným otvorom 40 × 40 mm. Na každej strane tak zostane okraj široký 5 mm. Difúzny papier 50 × 50 mm prekrýva rám a v jeho okne vytvorí viditeľnú premietaciu plochu. Alobal 70 × 70 mm má pri nominálnom päťcentimetrovom čele rezervu 10 mm po každej strane.
Tienidlo je na zadnom čele dlhej komory, medzi oboma tunelmi. Svetlo ide od dierky po túto plochu približne 180 mm. Zadný nadstavec už túto vzdialenosť nepredlžuje; pomáha zatieniť pozorovanie. Ak papier upevníte až na úplný zadný koniec, vytvoríte inú konštrukciu.
Tlač pri skutočnej veľkosti
V PDF vyberte strany 1 a 2, A4 na výšku, jednostrannú tlač a jednu stranu na hárok. Nastavte 100 % alebo skutočnú veľkosť. Vypnite prispôsobenie na papier, brožúru a automatické bezokrajové zväčšovanie. Adobe rozlišuje Actual size bez zmeny mierky a Fit s prispôsobením.
Zmerajte kontrolu 100 mm aj šírku jedného panelu 50 mm na oboch listoch. Keď kontrola vyjde 95 mm, celý výtlačok je približne na 95 % a panel bude mať približne 47,5 mm. Oprava je v nastavení tlače. Nepremiestňujte jeden ohyb od oka, kým ostatné zostanú zmenšené.
Pri prenose predlohy vyznačte celý vonkajší obdĺžnik, všetky štyri ohyby a chlopňu. Nestačí obkresliť tri viditeľné priečky a poslednú hranu domyslieť. Pri vložení PNG do textového dokumentu sa mierka môže automaticky zmeniť; aj vtedy rozhoduje nové meranie. SVG kontrolujte v milimetroch.
Celý postup výroby krok za krokom
- Pripravte siete a overte mierku. Dlhý diel má 180 × 210 mm, krátky 80 × 210 mm. Na pracovnom papieri si označte, ktorá strana má byť vo vnútri, a ponechajte čitateľnú vlastnú značku chlopne.
- Vystrihnite dva vonkajšie obdĺžniky. Vnútri tunelov sa pozdĺž čiar medzi panelmi nestrihá. Zachovajte pás široký 10 mm po poslednom paneli. Odrezky odložte, aby sa nepomýlili s dielmi.
- Vopred vytvorte štyri rovné ohyby. Vždy po 50 mm, posledný na začiatku chlopne. Papier znovu rozložte a pozrite rovnobežnosť. Ryhu nepresekávajte ostrím; náročnú presnú prácu prevezme dospelý.
- Vytvorte dlhý tunel. Posledný plný panel priblížte k prvému a chlopňu nechajte zvnútra spoja. Hrany majú vytvoriť štvorcový prierez. Spoj upevnite vhodnou páskou alebo určeným lepidlom a skontrolujte presvitanie pozdĺž celej dĺžky.
- Rovnako zostavte krátky nadstavec. Zatiaľ ho nepripájajte. Jeho obe čelá zostávajú otvorené. Porovnajte čelá oboch tunelov a mierne opravte sklad, ak sú skrútené.
- Pripravte rám a difúzny papier. Dospelý podľa schopností používateľa vyreže rám aj vnútorné okno. Na rám upevnite papier rovno, bez voľného zvlneného stredu a bez pásky cez obrazové okno. Materiál nenapínajte silou, ktorá ho roztrhne.
- Uzavrite predné čelo komory alobalom. Alobal priložte čo najrovnejšie, jeho rezervu upevnite okolo bokov a utesnite rohy. Ešte bez dierky skontrolujte, či nie je náhodne natrhnutý.
- Dospelý vytvorí jediný malý vpich. Alobal podložte vhodným odrezkom a ihlu držte mimo dráhy prstov. Počas prípravy si uzáver podľa potreby odoberte a potom znovu utesnite. Krížik v predlohe označuje stred, nie priemer otvoru. Nezväčšujte ho hneď celou šírkou nástroja.
- Na zadné čelo priložte rám s papierom. Vycentrujte okno, upevnite rám po obvode a neprelepte premietaciu plochu. Tienidlo má byť od dierky vzdialené približne 180 mm.
- Za rám pripojte nadstavec. Oba tunely spojte čelami a utesnite ich obvodový spoj. Papier zostáva medzi nimi. Zadný koniec nadstavca nechajte otvorený; cezň budete sledovať tienidlo.
Pred opakovaním pre skupinu dokončite jeden kus vrátane pozorovania. Rovná digitálna sieť nezaručuje tesný roh alebo použiteľný konkrétny pauzovací papier. Spoj, ktorý sa pri manipulácii odliepa, najprv opravte na prvom modeli. Násobenie rovnakého problému do desiatich kusov neušetrí prípravu.
Prvé pozorovanie: jasný motív, zatienená plocha
Vyberte výrazný vzdialený motív, napríklad osvetlenú fasádu proti tmavšiemu stromu. Dierka smeruje na scénu, otvorený nadstavec k pozorovateľovi. Slnko musí zostať mimo smerovania modelu. Stojte bezpečne pri okne; nenakláňajte sa cez parapet a nedávajte model ani telo do cesty premávky.
Pozrite na papier z takej vzdialenosti, z akej pohodlne vidíte malú plochu. Oko sa nemá tlačiť k alobalu a nejde o hľadanie priameho pohľadu cez dierku. Zadnú stranu podľa potreby zatiente rukou zboku tak, aby ste okno tienidla nezakryli a nevstupovali prstami do modelu.
University of Iowa pri demonstračnej komore upozorňuje na výrazný kontrast jasného motívu a tmavého pozorovania. Zvolenie tmavého kúta s tmavou scénou tento problém nevyrieši. Potrebujete dostať svetlo zo scény cez otvor, ale obmedziť okolité svetlo dopadajúce zozadu na papier.
Hľadajte najprv veľký rozdiel: svetlé okno, tmavú strechu či zreteľnú vetvu. Jemný nápis vo veľkej vzdialenosti nie je vhodný prvý cieľ. Pri pohybe modelu sledujte, či sa obraz na papieri mení a či je hore nohami. Nehodnoťte materiál podľa jedného krátkeho pohľadu bez kontroly smeru.
Obraz sa na obyčajnom pauzovacom papieri postupne „nevyvolá“ tým, že necháte komoru hodiny stáť. Papier v našom návode nie je fotocitlivý. Ak nič nerozoznáte, prejdite systematicky na kontrolu nižšie; samotné dlhé čakanie neopraví otvorené rohy ani nevhodné tienidlo.
Prečo tento model nemieri na Slnko
NASA rozlišuje nepriamu projekciu od priameho pozerania a výslovne varuje pred pohľadom na Slnko cez dierku. Náš domáci papierový model preto nepoužívame na Slnko ani zatmenie. Nie je solárnym filtrom, overeným astronomickým prístrojom či náhradou ochranných pomôcok.
Na vysvetlenie obrazu stačí obyčajná osvetlená scéna. Nepridávajte lupu, sviečku, laser ani silný horúci zdroj len preto, aby bol pokus výraznejší. Ak máte záujem o pozorovanie Slnka, ide o samostatnú odbornú aktivitu s vlastnými podmienkami, ktorá nie je obsahom tejto predlohy.
Keď obraz nevidno alebo je rozmazaný
Papier je svetlý, ale scéna sa stráca
Prezrite pozdĺžny spoj, rohy pod alobalom a miesto pri ráme. Pri zakrytí predného vpichu prstom na vonkajšej strane by projekcia mala zmiznúť; svetlé miesto, ktoré zostáva, môže pochádzať z netesnosti alebo zo zadného okolitého svetla. Ide o vlastnú diagnostickú kontrolu, nie kalibrované meranie. Najprv zatiente zadnú stranu a skontrolujte spoje, až potom upravujte dierku.
Vidno iba rovnomernú sivú plochu
Overte, že difúzny papier leží medzi dielmi a že nepozorujete nepriesvitný kartón rámu. Skúste zreteľnejší, jasnejší vzdialený motív mimo Slnka. Pozrite aj na alobal: vpich môže zostať nepriechodný, môže ho prekryť páska alebo môže byť vo fólii viac náhodných otvorov. Opravu otvoru robí dospelý.
Obraz je jasnejší po zväčšení otvoru, ale stratil obrysy
Pri väčšom otvore prichádza viac svetla, ale obrazy bodov sa geometricky viac prekrývajú. Tento kompromis opisujú aj ANU a Birmingham Museums. Pre ďalší pokus pripravte nový alobalový uzáver s menším samostatným vpichom. Poškodenú dieru už nemožno jednoducho zmenšiť potiahnutím papiera.
Zmenšovanie však tiež nemá neobmedzený prínos. Pri veľmi malých otvoroch sa prejaví aj vlnová povaha svetla. Tému podrobne vysvetľuje náš samostatný článok o difrakcii vo fotografii. Tu nepredpisujeme univerzálny „najostrejší“ priemer ani nepočítame kvalitu konkrétneho ihlového otvoru z jeho fotografie.
Model sa pri držaní krúti
Prezrite rovnosť ohybov a pevnosť pozdĺžneho spoja. Prierez má mať štyri steny, nie dve sploštené plochy. Nenaprávajte problém pritlačením tienidla prstom do stredu. Model položte, upravte konkrétny sklad alebo spoj a až potom zopakujte rovnakú scénu.
Vlastný pokus: zmeňte jednu vec a zapíšte neistotu
Začnite tým istým motívom a rovnakým miestom pozorovania. Do záznamu napíšte, čo skúšate: zatieniť zadný otvor, vymeniť papier alebo pripraviť iný alobal. Ak naraz zmeníte všetky tri podmienky aj scénu, nebude jasné, čomu rozdiel patrí.
Vlastný modelový zápis môže znieť: „Motív fasáda, rovnaké miesto. Po zatienení zadného otvoru lepšie rozlišujem okno. Dierku som nemenil.“ Je to ukážka formulácie, nie výsledok skúšky redakcie. Vyhnite sa zápisu „o 40 % ostrejšie“, ak ste žiadnu veličinu nemerali.
Pri porovnaní dvoch otvorov označte uzávery A a B a zapisujte aj poradie. Vráťte sa k A, aby ste si všimli zmenu denného svetla. Toto jednoduché A–B–A pomáha odhaliť, že rozdiel nevznikol iba vymeneným otvorom. Neurčuje automaticky optimálny priemer ani univerzálny materiál.
Dieťa môže obraz opísať vlastnými slovami alebo nakresliť veľké obrysy na samostatný list. Nebodujte počet detailov ako test zraku či schopností. Zaujímavá otázka je napríklad: čo sa stane s obrazom hornej vetvy, keď model trochu nakloníme? Pri otázke oddeľte skutočné pozorovanie od očakávania.
Vlastný výpočet veľkosti obrazu
V ideálnom modeli veľmi malého otvoru vyplýva z podobnosti trojuholníkov vzťah: veľkosť obrazu = veľkosť predmetu × vzdialenosť tienidla od dierky / vzdialenosť predmetu od dierky. Všetky dĺžky musia byť v rovnakých jednotkách. Počítame veľkosť obrazu bez znamienka; horný bod predmetu sa pritom zobrazí nadol.
V modelovom príklade predmet vysoký 2000 mm vo vzdialenosti 15 000 mm pri tienidle 180 mm od otvoru dá 2000 × 180 / 15 000 = 24 mm. To sa v ideálnom príklade zmestí do štyridsaťmilimetrového okna. Nie je to zmeraná fotografia stromu, predpoveď jasu ani záruka čitateľnosti detailov.
Ak by predmet pri rovnakej výške bol dvakrát ďalej, obraz by mal v tomto modeli polovičnú výšku. Ak by ste vzdialenosť tienidla zdvojnásobili, geometrický obraz by sa zväčšil. Náš hotový model však má papier na pevnom spoji dielov; nadstavcom neostrujete a jeho 80 mm k optickej dĺžke nepripočítavate.
Pri veľmi blízkej scéne sa časť obrazu môže dostať mimo okna. Väčšia projekcia automaticky neznamená lepšiu pozorovateľnosť. Preto pri prvom pokuse neporovnávajte iba veľkosť komory, ale aj vzdialenosť a kontrast predmetu. Výpočet a fyzický výsledok sú dve oddelene posudzované veci.
Skupina, odloženie a vlastná pamiatka
Pre štyri pracovné dvojice pripravte najprv jeden skúšobný model, až potom ďalšie tri. Každá dvojica potrebuje dlhý a krátky tunel, rám, difúzny papier a alobalový uzáver. Vpichy a náročné výrezy pripravia dospelí; ihly sa nerozdávajú spolu s hotovými dielmi.
Pri odložení model nestláčajte pod knihy. Alobalový uzáver chráňte pred pretrhnutím a difúzny papier pred zvlhnutím či tlakom. Pred ďalším použitím prezrite spoje a pomôcky. Chýbajúci alebo natrhnutý diel nahraďte podľa rovnakej verzie, namiesto náhodného skracovania celej zostavy.
Vlastná kresba z pozorovania môže zostať v rodinnom zošite. Ak si ju chcete neskôr uchovať aj na inom materiáli, možno samostatne konzultovať zákazkovú výrobu na mieru. Odovzdajte kvalitný samostatný obraz kresby, účel a rozmer a nechajte posúdiť realizovateľnosť. Tento návod nepotvrdzuje výrobu optickej hračky, cenu ani konkrétnu dodaciu lehotu.
Licencia a čo je skutočne overené
Pôvodné texty, kódové nákresy, siete a pracovné listy môžete zdarma upravovať na osobné a školské použitie aj komerčnú fyzickú výrobu. Samostatný predaj digitálnych súborov alebo mierne upravených digitálnych kópií nie je povolený. Úplné podmienky sú v LICENCIA.txt; nejde o privlastnenie všeobecného optického princípu.
DejaVu má samostatnú licenciu písma, priloženú v úplnom znení v PDF aj ZIP. Titulný obrázok je fotorealistická AI ilustrácia; schémy vznikli vlastným grafickým kódom s pomocou AI. Žiadny obraz nepredstavuje dokumentáciu vykonaného fyzického testu alebo fotografie konkrétneho dieťaťa.
Digitálne sme skontrolovali rozmery sietí, uzavretie štyroch panelov, chlopne, okno rámu a výpočet ideálneho obrazu. PDF, SVG a PNG sme znovu otvorili a vizuálne prezreli; obsah ZIP sa porovnával so zdrojovými súbormi. Priemer vpichu, jas, ostrosť, tlač, lepenie a odolnosť konkrétneho modelu sme fyzicky nemerali. Návrh preto začnite jedným vlastným pokusom.
Časté otázky
Prečo nemám vložiť papier až na úplný koniec?
V tejto predlohe patrí tienidlo medzi komoru a nadstavec. Papier na zadnom konci by zmenil dráhu svetla aj spôsob tienenia. Nešlo by už o rovnaké rozloženie, pre ktoré sú pripravené tieto diely.
Môžem kameru zväčšiť na kopírke?
Rovnomerné zväčšenie zmení siete, prierez, rám aj vzdialenosť tienidla. Zmenia sa aj materiálové a optické podmienky. Je to vlastná nová verzia, nie bez overenia potvrdený väčší model. Rozmer vpichu sa navyše nezväčší spolu s vytlačeným krížikom.
Musí byť vo vnútri čierna farba?
Podstatná je nepriehľadnosť a obmedzenie nežiaducich odrazov. Použite vhodný tmavý papier; nové nátery ani nákup farby nie sú súčasťou návodu. Materiál, ktorý presvitá alebo sa nedá čisto spojiť, môže byť problém aj pri čiernom povrchu.
Dokáže model sám vytvoriť uloženú fotografiu?
Nie. Na papieri vidíte projekciu. Uloženie obrazu by vyžadovalo ďalší spôsob záznamu, ktorý tento bezchemický výučbový model neobsahuje.