Vladimír Koštial (1912–2001) bol slovenský fotograf, ktorý zachytával Tatry, ich obyvateľov aj návštevníkov. V jeho obrazoch nájdete horské hrebene, drevené stavby, každodennú prácu i dopravu. Dve dostupné fotografie umožňujú sledovať, ako do krajiny vstupuje ľudský život: na jednej cez obhospodarované polia, na druhej cez cestujúcich smerujúcich k lietadlu.
Nasledujúci profil prepája stručný životopis s čítaním týchto obrazov. Pomôže tiež rozlíšiť dve knihy s názvom Tatranský pozdrav, ktoré pri hľadaní Koštialovej tvorby ľahko zameníte.
Životopis a práca v Tatrách
Podľa autoritatívneho záznamu Webu umenia sa narodil 19. februára 1912 v Starej Turej a zomrel 19. októbra 2001 v Tatranskej Lomnici. Záznam uvádza aj podobu priezviska Koštiaľ. Pri vyhľadávaní preto môžete naraziť na obe podoby mena.
Ivan Bohuš mladší v medailóne pre Tatranský dvojtýždenník 20/2012, na stranách 7 a 9, opisuje jeho vyučenie za fotografa v Bratislave v rokoch 1926–1929 a následné pôsobenie v Nových Zámkoch. Do Tatranskej Lomnice prišiel v roku 1937 a otvoril si ateliér. Fotografoval turistov s horami v pozadí, hostí, spoločenské aj športové podujatia. Už v roku 1937 dokumentoval skúšobné jazdy lanovky k Skalnatému plesu.
Jeho prvý fotoalbum Vysoké Tatry vyšiel v roku 1955. Podľa toho istého medailónu bol Koštial jeho zostavovateľom aj autorom časti snímok: popri 129 vlastných fotografiách kniha obsahovala ďalších 110 od osemnástich spoluautorov. Je to dobrá pripomienka pri listovaní staršími publikáciami: meno na obálke ešte neurčuje autora každého obrazu.
Drevené stavby a polia
Otvorte si prvú černobielu fotografiu zo súboru Krajina. V spodnej časti stoja zrubové stavby s výraznými svetlými strechami. Za nimi sa cez mierne zvlnený svah striedajú pásy polí a trávnatých plôch. Menšie skupiny stromov prerušujú vodorovný rytmus.
Pri našom čítaní je dôležitý ponechaný priestor za stavbami. Tesný výrez by ukázal drevenú architektúru, široký pohľad ju spája s pôdou okolo nej. Na fotografii nemusí byť viditeľný človek, aby obsahovala stopy jeho práce. Smer polí, strechy a drobné útvary na lúke dávajú oku viacero zastavení medzi popredím a obzorom.
Kurátorský výber PARADAJS PHOTO nesie označenie 1950–1955. Tento interval patrí súboru; pri konkrétnom obraze nie je doplnený samostatný rok ani miestny názov. Preto ho pri vlastnom citovaní nenahrádzajte odhadom obce podľa vzhľadu dreveníc.
Cestujúci pred horami
Iný vzťah ku krajine ukazuje farebná fotografia cestujúcich pri dopravnom lietadle, sprístupnená pri výstave Slovensko oddychuje. Ľudia v kabátoch nesú príručnú batožinu a kráčajú po betónovej ploche ku schodíkom. Lietadlo pretína obraz vodorovne, za ním zostáva pás horských štítov.
Všimnite si dlhé tiene a rozostupy medzi postavami. Pohyb k lietadlu vytvára jasnú cestu cez obraz. Hory zostávajú rozpoznateľným pozadím, no väčšinu plochy zaberá konkrétna dopravná situácia. Pri snímke nie je uvedený presný dátum ani letová linka; tieto údaje nemožno bezpečne doplniť len z jej vzhľadu.
Kurátor Lukáš Bártl v sprievodnom texte výstavy rozlišuje Koštialov záujem o tradície a o rozvoj cestovného ruchu. Keď si oba obrazy pozriete vedľa seba, rozdiel je konkrétny: na jednom organizujú priestor polia a stavby, na druhom dopravný prostriedok a pohyb ľudí. Nejde o dvojicu toho istého miesta pred zmenou a po nej.
Tatranský pozdrav: 1959 a 2019
Pri tomto názve skontrolujte rok aj mená uvedené v knihe. Univerzitná knižnica UMB eviduje prvé vydanie z roku 1959: autormi sú Oldřich Staněk a Vladimír Koštial, vydavateľom bratislavský Šport. Záznam uvádza 111 strán.
Monografiu Tatranský pozdrav / A Tatra Greeting z roku 2019 pripomína katalóg Galerie Valchařská, na tlačených stranách 68–69. Výstavu pripravili Lucia Petrůjová a Lukáš Bártl; kniha vznikla v spolupráci s galériou. V katalógu ju spoznáte podľa obálky so stádom dobytka pod horami.
Rovnaký názov teda označuje odlišné publikácie. Ak hľadáte neskorší pohľad na Koštialovu tvorbu, zaujíma vás monografia z roku 2019. Ak skúmate dobové farebné podanie Tatier v spoluautorskej knihe, hľadajte staršie vydanie a kontrolujte jeho tiráž. Dobová obrazová publikácia a neskoršia autorská monografia tak odpovedajú na trochu iné otázky.
Čo si z jeho tvorby odniesť
Pre vlastný fotografický výlet navrhujeme skúsiť jednoduché zadanie: ukázať, ako sa navštívené miesto používa. Vyberte si známe vyhliadkové miesto, dedinu alebo okraj mesta. Pred fotografovaním si všimnite, odkiaľ ľudia prichádzajú, kde sa zastavia a ktorá cesta ich vedie ďalej.
Predstavte si lavičku pri výhľade. Keď do záberu zahrniete iba lavičku a vzdialené kopce, môže pôsobiť osamelo. Ak o krok ustúpite a ponecháte aj chodník vedúci od zastávky, fotografia vysvetlí spôsob príchodu. Rozhodnutie o výreze tak mení informáciu, ktorú si divák odnesie. Obe možnosti môžu fungovať; záleží na otázke, ktorú chcete obrazom zodpovedať.
Po návrate skúste napísať jednu vecnú vetu o tom, čo snímka skutočne dokladá. Rozlišujte viditeľný dej od príbehu, ktorý si k nemu domýšľate. Človek s kufrom ešte nemusí byť dovolenkár a prázdna ulica nedokazuje, že obec nikto nenavštevuje. Tento návyk pomáha aj pri opise starých rodinných fotografií; pri ich spracovaní môžete nadviazať naším postupom digitalizácie fotografií a doplnenia údajov.
Koštialove krajiny a zábery dopravy sú dobrým východiskom práve pre takéto pozorovanie. Vráťte sa k odkazovaným fotografiám a skúste pomenovať jeden prvok, bez ktorého by sa ich význam zmenil. Z obdivu k starému obrazu tak môže vzniknúť presnejší vlastný záznam dnešného miesta.