Štefan Roško je slovenský krajinársky fotograf zo Zlatých Moraviec. V jeho galériách nájdete Tatry aj nenápadnejšie krajiny Tribeča a Pohronského Inovca. Práve na troch záberoch z tejto regionálnej kolekcie si ukážeme, ako môže blízka skala, drobná postava alebo loďka zmeniť čítanie celého výhľadu.
Originály sú prístupné cez odkazy pri rozboroch. Najprv si všimnite, kam vám padne pohľad, a až potom porovnajte vlastný dojem s naším vysvetlením.
Kto je Štefan Roško
Vo vlastnom životopise uvádza narodenie v roku 1986 v Zlatých Moravciach. Vzťah k prírode spája s rodičmi a fotografovať začal počas školských turistických výletov. Z uchovávania spomienok postupne vyrástlo sústredené fotografovanie krajiny a výstupy za ranným svetlom.
Jeho autorské portfólio je usporiadané podľa regiónov: od Malých Karpát a Tribeča cez Fatry a Tatry po Island či Dolomity. Zaujímavá je však aj jeho pozornosť k malým motívom blízko domova. V rozhovore z októbra 2015 medzi obľúbenými námetmi spomínal kostolík na Vrchhore pri Skýcove aj osamelý strom v poli či na lúke.
Jeho meno nájdeme tiež medzi účastníkmi skupinovej výstavy fotoklubu FoTOP Topoľčianky, ktorú otvorili 29. júla 2023 v ukrajinskom Čynadijove. Správa FIAP uvádza 37 fotografií od 14 autorov.
Nasledujúce rozbory sú našou interpretáciou viditeľných prvkov. Nepredstavujú Roškovo vysvetlenie zámeru ani rekonštrukciu vzniku snímok.
Skaly: svetlo a vzdialenosť
V panoráme so slnkom vľavo a osvetlenou skalou vpravo tvoria tieto dva svetlé prvky výrazné protipóly. Slnko pri obzore okamžite priťahuje pozornosť; teplá oranžová plocha na opačnej strane ju vracia k blízkemu povrchu. Medzi nimi zostáva tmavší les a vzdialené zaoblené kopce.
Obraz má preto viac než peknú oblohu. Vpredu vidíme ostré hrany a nerovnosti kameňa, vzadu pokojnejšie obrysy krajiny. Rozdiel vo veľkosti a podrobnosti tvarov pomáha čítať vzdialenosť. Keby sme spodnú a pravú časť tesne orezali, zostala by široká krajina, ale ubudlo by niečo z pocitu, že stojíme priamo pri skale.
Druhá skalná panoráma pridáva ďalšiu pomôcku: na pravom hornom skalnom okraji stojí drobná postava pri statíve. Najprv si možno všimnete veľký trojuholníkový útvar v popredí a svetlo nad kopcami. Keď nájdete človeka, jeho veľkosť pomôže odhadnúť rozmery skál.
Postava nemusí zaberať veľkú časť rámu, aby bola podstatná. Tu funguje ako mierka a druhý bod záujmu, ktorý objavíte po hlavnom výhľade. Z fotografie však neurčujeme, kto to je. Ani podobné motívy v oboch panorámach samy osebe nedokazujú, že vznikli počas jednej návštevy.
Loďka: pokoj medzi detailmi
Záber loďky pri zarastenom brehu pracuje s priestorom pokojnejšie. Loďka v ľavom popredí vytvára šikmý smer od spodného okraja k stredu. Tráva a previsnuté listy dávajú blízkemu brehu štruktúru, zatiaľ čo vpravo zostáva väčšia súvislá plocha vody.
Vo vode sa odráža vzdialený breh a teplá obloha. Chladnejšia sivomodrá loďka sa od tohto farebného pozadia odlišuje bez toho, aby musela byť najjasnejším miestom. Pozornosť môže prejsť od konkrétneho predmetu k odrazu a ďalej ku stromom.
Pravú časť preto netreba chápať ako nevyužité miesto. Jej menšia členitosť vyvažuje množstvo detailov vľavo a necháva vyniknúť loďku. Keď porovnáte tento obraz so skalami, uvidíte rovnakú užitočnú otázku v inom prostredí: čo prepája predmet tesne pri nás so vzdialenou krajinou?
Cvičenie s blízkym motívom
Na podobné skúmanie nepotrebujete horský okraj ani cudzí čln. Vyberte si známe miesto dostupné z bežnej cesty, kde vidíte blízky kameň, peň alebo trávu a za nimi vzdialenejší les či kopec. Urobte tri fotografie:
- Výhľad bez výrazného popredia. Získate porovnávací záber: čo o priestore vysvetľuje samotná vzdialená krajina?
- Ten istý výhľad s blízkym prvkom. Znížte fotoaparát alebo mierne zmeňte polohu na ceste. Sledujte, či nový prvok pomáha odhadnúť vzdialenosť a nezakrýva dôležitú časť pozadia.
- Usporiadanie svetlých plôch. Znova jemne zmeňte výrez. Všímajte si, či jasná obloha a osvetlené popredie vedú pohľad dovnútra, alebo ho niektorý okraj odvádza preč.
Pri kontrastnej scéne skontrolujte aj histogram a upozornenie na prepaly. Samotné pekné rozloženie svetla ešte nezaručuje zachovanie kresby v jasnej oblohe. Pri porovnaní záberov potom oddeľte dve rozhodnutia: kde prvky ležia a či majú použiteľný jas.
Doma zobrazte všetky tri snímky v rovnakej veľkosti. Popredie ponechajte tam, kde vysvetľuje priestor alebo vytvára zaujímavý vzťah. Ak iba zapĺňa spodný okraj, prvý jednoduchší záber môže fungovať lepšie. Roškove fotografie sú dobrým podnetom na takéto porovnávanie: každá ukazuje iný vzťah medzi blízkym detailom a celkom.