Čo o stanici prezradí miesto po odstránenom telefóne? V tvorbe Petra Korčeka môže takáto stopa niesť podobnú váhu ako celá fasáda. Jeho súbor Stanice je príležitosťou premýšľať, ako fotografovať bežné prostredie tak, aby zostalo zrozumiteľné aj po jeho premene.
Fotograf každodenného prostredia
Peter Korček, narodený v roku 1980, je slovenský dokumentárny fotograf a pedagóg pôsobiaci v Bratislave. Fotografiu vyštudoval na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Jeho záujem o človeka a prostredie približuje aj rozhovor v septembrovom vydaní Ružinovského Echa z roku 2026.
Pri trhovisku Miletičova v ňom opisuje takmer každodenné návštevy a pozorovanie drobných zmien i opakovaných činností. Pri fotografovaní ľudí zdôrazňuje komunikáciu, získanie dôvery a odmieta nútenie do záberu. To je užitočný doplnok k fotografiám priestorov: návraty nevytvárajú iba ďalšie snímky, ale aj presnejšiu znalosť toho, čo sa na mieste deje.
Dve staničné fotografie, dve odlišné informácie
V autorskom portfóliu Walking with a Camera v časopise EJMAP 12(1), 2024, na strane 47 stojí v hale veľká palma. Jej listy prekrývajú pravidelné línie okien a stropu, dlažba vedie pohľad do hĺbky. Rastlina je súčasťou usporiadania priestoru; nevidíme iba botanický detail.
Na nasledujúcej strane 48, vľavo hore, je stena s nápisom TELEFÓN, pod ktorým chýbajú prístroje. Zostávajú stopy na obklade a drobné technické prvky. Nápis ukazuje pôvodnú funkciu, prázdne miesto jej zmenu. Tesný výrez iba na peknú textúru by túto súvislosť oslabil.
Toto je naše čítanie konkrétnych publikovaných obrazov. Bez ďalšieho dokladu z nich nemožno určiť dôvod odstránenia zariadenia ani dnešný stav stanice. Ani celý výber fotografií nepredstavuje súpis všetkých slovenských nádraží. Je to autorská voľba miest a situácií; práve jej hranice treba pri hodnotení zachovať.
Stanice ako kniha viacerých autorov
Projekt rozvíjaný od roku 2010 sa dostal do knižnej podoby v roku 2023. Vydavateľ Adam Berka v dobovom predstavení knihy uvádzal trinásť rokov práce. Takéto obdobie je podstatné: autor mohol nazbierať rozdiely medzi lokalitami aj premeny prostredia, ktoré jedna návšteva neobsiahne.
Vydavateľská stránka Staníc uvádza 54 železničných staníc, 151 farebných fotografií, sedem príbehov a 176 strán. Fotografie vytvoril Korček, grafický dizajn Lucia Gandelová, produkciu a redakčnú úpravu zabezpečil Adam Berka. Kniha vyšla v edícii Miesta Mesta. Rozlíšenie týchto úloh pomáha pochopiť, že výsledný celok vzniká aj výberom, poradím, rozvrhnutím strán a spojením s textom.
Pri vlastnom malom súbore si to možno overiť bez tlače knihy. Rozložte šesť fotografií a skúste dve poradia: podľa miesta vzniku a podľa opakujúceho sa motívu. V prvom prípade môže prevládať cesta, v druhom porovnávanie. Ak sa význam zmení, poradie už nie je iba technická otázka ukladania súborov. Nejde o rekonštrukciu konkrétnej dvojstrany Staníc, ale o vlastný spôsob, ako si účinok radenia vyskúšať.
Technické údaje patria ku konkrétnemu súboru
Korčekova práca sa nedá zhrnúť jedným formátom fotoaparátu. V septembrovom rozhovore o Miletičke uvádza pri novšej fáze tohto projektu čiernobiely film formátu 6 × 6 cm. Naproti tomu univerzitný záznam jeho praktickej dizertačnej práce Mestská krajina z roku 2024 opisuje veľkoformátový fotoaparát 4 × 5 palcov a čiernobiely negatív.
Tieto údaje nemožno automaticky preniesť na každý záber stanice. Ani výraz „veľkoformátové fotografie“ v popise knihy sám neodhaľuje formát snímača či negatívu. Pre začínajúceho autora je užitočnejšie najskôr určiť, čo chce porovnávať, a až potom riešiť nástroj. Technická podobnosť s obľúbeným fotografom ešte nevytvorí rovnako presnú otázku.
Vlastný súbor: jedna otázka na viacerých miestach
Skúste si zvoliť jednu malú tému: ako sa v čakárni oznamuje cestujúcim, čo majú urobiť. Môže ísť o vývesku, smerovku, zatvorené okienko alebo provizórny oznam. Toto je redakčné cvičenie, ktoré nenapodobňuje Korčekove konkrétne zábery.
- Na troch dostupných miestach sledujte rovnakú otázku. Fotografujte iba z priestorov určených cestujúcim a rešpektujte miestne pokyny. Zachovajte okolie oznamu, aby bolo vidno, ku ktorému vstupu či zariadeniu patrí.
- Zapíšte, čo viete doložiť. Miesto, dátum a viditeľný stav. Zhasnutý displej ešte neznamená dlhodobú poruchu; prázdne okienko nemusí byť natrvalo zrušené.
- Vyberte rozdiely, ktoré majú význam. Tri takmer rovnaké detaily môžu byť slabšie než dvojica ukazujúca odlišný spôsob orientácie. Výber zdôvodnite informáciou, ktorú každá fotografia pridáva.
- Po čase sa vráťte k jednej situácii. Porovnajte stav z podobného stanoviska. Uložte aj pôvodné snímky; neodstraňujte z dokumentárnej verzie predmety, ktoré vysvetľujú používanie priestoru.
Pri posudzovaní výsledku oddeľte fotografiu od vysvetlenia. Obraz môže doložiť, ako niečo vyzeralo v danom okamihu. Príčinu zmeny už treba zistiť inak. Na ďalší spôsob čítania mestského života nadväzuje náš profil Viliama Malíka.
Po prvom výbere skúste zo svojej série odobrať najslabšiu snímku. Ak sa nestratí žiadna podstatná informácia, nechajte ju mimo finálneho poradia. Ďalší návrat potom venujte tomu, čo v súbore ešte chýba, namiesto opakovania už vyriešeného záberu.