Miroslav Zumrík (1951–2009) bol slovenský fotograf prírody, spoluautor obrazovej knihy Slovenské národné parky a jeden z iniciátorov Slovenského klubu fotografov prírody. Jeho prácu si môžete pozrieť aj v galérii dnešnej Slovenskej asociácie fotografov prírody. Dva dostupné portréty zvierat ukazujú rozdielne využitie priestoru: kuna vypĺňa veľkú časť obrazu, kým myšiarku obklopuje výrazná plocha pozadia.
Nižšie nájdete životopis, odkazy na konkrétne fotografie a spôsob, ako ich porovnať. Pri hľadaní mena pridávajte slovo fotograf: odlíši ho od súčasného literárneho prekladateľa rovnakého mena.
Miroslav Zumrík: životopis a správne dátumy
Podľa rodinného životopisu, ktorý pre profil SAFP napísala jeho dcéra Bronislava Zumríková, sa narodil 9. decembra 1951 v Levoči a vyrastal v Poprade. Vyštudoval technickú vysokú školu, pôsobil v Tatramate a neskôr vo Whirlpool Slovakia. Fotografovaniu a prírode sa začal venovať v sedemdesiatych rokoch.
Zomrel 5. marca 2009. Oba životné dátumy potvrdzuje aj kalendárium Malokarpatskej knižnice v Pezinku, záznam 151 na tlačenej strane 76. Je to podstatné pri čítaní internetových profilov: krátke políčko na stránke SAFP uvádza rok 1970, ktorý odporuje vlastnému podrobnému životopisu aj knižničnému záznamu. Pre identifikáciu fotografa preto používajte roky 1951–2009.
Slovenský klub fotografov prírody a kniha o národných parkoch
Výstavný bulletin Príroda a krajina z roku 2010 zaznamenáva prvú členskú schôdzu Slovenského klubu fotografov prírody 29. januára 2005 v Topoľčiankach. Zúčastnilo sa jej 29 zakladajúcich členov a Zumríka zvolili za predsedu. Patril k iniciátorom klubu spolu s ďalšími fotografmi. Jeho úlohu pri vzniku združenia pripomína aj dnešná SAFP.
Knižným dokladom jeho práce sú Slovenské národné parky. Katalóg Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice pri TU vo Zvolene uvádza Zumríka a Vladimíra Bártu ako fotografov, medzi spoluautormi aj Júliusa Burkovského. Publikácia vydavateľstva AB ARTpress má 126 strán a slovenský aj anglický text. Pri hľadaní konkrétneho vydania pomôže ISBN 80-88817-55-2.
Na výstavu v Topoľčiankach v máji 2010 zapožičala rodina výber jeho fotografií. Bulletin ho tak predstavuje aj prostredníctvom obrazov, nielen spomienkového textu. Menší online výber dnes poskytuje autorská galéria SAFP; jej dva nasledujúce zábery si otvorte pri čítaní.
Kuna lesná: blízky portrét
Na fotografii Kuna lesná sa hlava zvieraťa obracia doprava. Hnedá srsť a žltkastá hruď vystupujú pred tmavým pozadím; oko zachytáva malý svetlý odraz. Tráva a lístie v spodnej časti ponechávajú portrét spojený so zemou.
Pri našom čítaní obrazu pohľad priťahuje najprv tvár. Hlava má zreteľný obrys a pred ňou zostáva úzky pruh priestoru. Snímka pôsobí tesnejšie než druhý portrét nižšie. Pri porovnaní sledujte aj prechod medzi ostrými a rozostrenými časťami popredia: oko a tvár majú väčšiu vizuálnu váhu než najbližšie listy.
Galéria uvádza v EXIF dátum vytvorenia 17. apríla 2003, fotoaparát Nikon D1H, clonu f/2,8 a čas 10/8000 sekundy, teda 1/800 sekundy. Dátum pridania 1. marca 2016 označuje vloženie na web. Lokalita ani objektív vyplnené nie sú; z tohto záznamu nemožno určiť, kde a za akých okolností snímka vznikla.
Myšiarka ušatá: priestor okolo zvieraťa
Na snímke Myšiarka ušatá stojí vták na členitom starom pni. Jeho celé telo zostáva v obraze a vľavo aj nad hlavou má veľa tmavozeleného priestoru. Rozostrené rastliny v popredí uzatvárajú spodný okraj.
Všimnite si príbuznosť kresby peria a zvislých prasklín dreva. Farby motívy spájajú, zatiaľ čo mäkké pozadie oddeľuje ich obrysy. Skúste si na obrazovke zakryť časť voľnej plochy vľavo: vták zostane rozpoznateľný, ale zmení sa pomer medzi postavou a okolím. Také porovnanie pomáha vysvetliť účinok kompozície bez hádania autorovho zámeru.
EXIF na stránke uvádza 29. júl 2007, Canon EOS-1D Mark III, 1/80 sekundy, f/5,6 a ISO 640. Aj tento záber bol do galérie pridaný až v marci 2016. Uvedený čas nie je univerzálnym odporúčaním na fotografovanie sov: iný pohyb vtáka alebo fotoaparátu môže pri rovnakej hodnote vytvoriť neostrý výsledok.
Ako fotografie hodnotiť vo dvojici
Zumríkova účasť na klubovom živote je dobrým podnetom skúsiť hodnotenie s ďalším človekom. Nasledujúci postup je náš návrh; nie je to doložená autorova metóda. Použite dve vlastné fotografie podobného motívu, ktoré už máte, a ukážte ich v rovnakej veľkosti.
- Nechajte druhého človeka pomenovať prvý dojem. Pýtajte sa, kam sa pozrel ako prvé. Svoju obľúbenú snímku vopred neprezrádzajte.
- Vyžiadajte si konkrétny dôvod. Namiesto samotného „táto je krajšia“ skúste otázku, ktorá svetlá plocha, línia alebo vzdialenosť od okraja ovplyvnila jeho výber.
- Porovnajte odpoveď s tým, čo ste chceli ukázať. Ak si mal divák všimnúť pohľad zvieraťa, ale zrak mu odvádza svetlá vetva pri okraji, našli ste konkrétny kompozičný problém.
Rozdielne odpovede nie sú chyba hodnotenia. Ukazujú, že diváci môžu priraďovať prvkom obrazu inú váhu. Vyberte si jednu zrozumiteľnú pripomienku a pri ďalšom fotografovaní ju overte. Pre podrobnejší pohľad na informačnú hodnotu zvieracieho portrétu pokračujte profilom Stanislava Harvančíka.