Laco Struhár: krajina medzi svetlom, geometriou a knihou

Kto je Laco Struhár

Ladislav „Laco“ Struhár sa narodil 27. mája 1954 v Bratislave. V roku 1974 ukončil na Strednej škole umeleckého priemyslu odbor úžitková fotografia a v tom istom roku sa presťahoval do Ružomberka. Neskôr sa jeho pracovným a životným miestom stal Hlohovec. Tieto údaje sa zhodujú v profesijnom medailóne ePhoto, v rozhovore mestského mesačníka Život v Hlohovci aj v správe o výstave Krajina v Hlohovskom zámku.

Verejné profily ho spájajú najmä s krajinnou, reklamnou a architektonickou fotografiou. Hlohovský rozhovor dopĺňa dôležitý zlom: miestni ho poznali aj ako svadobného fotografa, no túto etapu uzavrel a sústredil sa na krajinu. Nie je to iba zmena témy. Svadba, reklama, architektúra aj krajina kladú odlišné nároky na čas a kontrolu obrazu. Struhárova neskoršia tvorba ukazuje príklon k situáciám, v ktorých možno čakať, prehodnocovať stanovisko a pracovať s premenlivým svetlom.

Otázka	Overená odpoveď
Narodenie	27. mája 1954, Bratislava.
Vzdelanie	Stredná škola umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor úžitková fotografia; ukončenie v roku 1974.
Pôsobiská	Bratislava, po škole Ružomberok, neskôr Hlohovec.
Hlavné oblasti	Krajinná, ilustračná, reklamná a architektonická fotografia; obrazové publikácie.
Profesijné uznanie	Dve kvalifikácie QEP z roku 2009: krajina a ilustračná fotografia.
Členstvo	APFSR ho aktuálne uvádza ako čestného člena; staršie zdroje uvádzajú aj členstvo v Slovenskej výtvarnej únii.
Knihy	Viacero autorských a spoluautorských obrazových publikácií o Slovensku, regiónoch, mestách, prírode a architektúre.

Pri počtoch výstav a kníh treba dávať pozor na dátum zdroja. Profil ePhoto z roku 2008 uvádzal dvanásť vlastných obrazových publikácií, devätnásť samostatných výstav na Slovensku a dvadsať v zahraničí. Mestský rozhovor z januára 2018 už hovoril o pätnástich fotografických publikáciách. Obe čísla môžu byť správne vo svojom čase; nesmú sa však miešať do jedného „aktuálneho“ súčtu bez presného katalógu.

Päť pevných bodov kariéry

• 1954: narodil sa v Bratislave. Rodinné prostredie malo väzbu na výtvarné umenie; obecné kultúrne materiály ho pripomínajú ako vnuka akademického maliara Alojza Struhára.
• 1974: ukončil odbor úžitková fotografia a odišiel do Ružomberka. Liptov mu poskytol prostredie, v ktorom sa krajina nemusela konštruovať v ateliéri — stačilo sa naučiť čítať jej rytmus a svetlo.
• Prvé desaťročie 21. storočia: pokračoval v obrazových knihách, viedol krajinné workshopy a v roku 2009 získal dve kvalifikácie QEP. Dobové reporty ho ukazujú pri práci so stredoformátovým fotoaparátom Hasselblad a diapozitívom.
• 2013: výročná správa Ministerstva zahraničných vecí eviduje projekt Slovakia through the lens of Laco Struhár — výstavu veľkoformátových fotografií slovenskej prírody určenú na prezentáciu v zahraničí.
• 2022–2023: výstava Krajina v Hlohovskom zámku a projekty Magické Slovensko či ďalšia výstava v Galante potvrdzujú, že jeho práca zostávala vo verejnom výstavnom obehu aj po desaťročiach kariéry. Termíny za rok 2023 dokladá výročná správa Galantského osvetového strediska.

Táto os nepokrýva každú zákazku ani cestu. Ukazuje však stabilitu troch línií: odborné remeslo, dlhodobú prácu so slovenskou krajinou a schopnosť dostať fotografiu z jednotlivého negatívu či súboru do knihy, výstavy a reprezentatívneho kultúrneho projektu.

Krajina, ktorá nie je pohľadnicou

Pri krajinnej fotografii je jednoduché pomýliť si atraktívny predmet s hotovým obrazom. Tatry, hrad, rieka alebo zvlnené pole už samy osebe vyzerajú „fotogenicky“. Výsledkom potom býva dôkaz, že fotograf stál na peknom mieste — nie fotografia s vlastnou vnútornou logikou.

Kurátorský text k výstave Ladislav Struhár – Krajina zdôrazňuje, že nejde o suvenírovú krajinomaľbu. Opisuje abstrahovanie krajiny do farebných geometrických kompozícií a súvislosť s architektúrou. To je dobrý kľúč k čítaniu jeho verejne reprodukovaných snímok: strom, horizont alebo rieka nie sú iba veci s menami. Sú to hrany, plochy, osi a miery.

Redakčná analýza: „geometria“ tu neznamená sterilnú matematiku ani dokonalú symetriu. Znamená schopnosť uvidieť nosnú konštrukciu obrazu ešte predtým, než ju prehluší farba alebo veľkoleposť miesta. Zvlnený pás poľa môže viesť oko, hmla môže oddeliť priestorové vrstvy a tmavá silueta lesa môže stabilizovať svetlú oblohu. Krajina zostáva konkrétna, ale kompozícia je čitateľná aj bez miestopisu.

Tento prístup vysvetľuje, prečo Struhár fotografuje aj v šere, hmle či počasí, ktoré turista často považuje za pokazený deň. Správa z hlohovskej výstavy priamo upozorňuje, že jeho krajiny nevznikajú iba za jasného slnka. Rozptýlené svetlo znižuje lokálny kontrast, hmla oddeľuje plány a bočné svetlo zvýrazňuje reliéf. Z pohľadu fotografa nejde o romantické slovníky, ale o merateľné zmeny štruktúry obrazu.

Vizuálny jazyk: línia, plocha, mierka a počasie

Línia nie je ozdoba, ale smer čítania

Cesta, medza, rieka alebo hrebeň môžu viesť pohľad k hlavnému bodu, no rovnako môžu obraz rozrezať na dve nesúvisiace polovice. Struhárov prístup je zaujímavý vtedy, keď sa prírodná línia správa ako vedomý grafický prvok. Nejde o slepé dodržiavanie tretín. Ide o rozhodnutie, kde línia začne, kadiaľ prejde a kde diváka nechá.

Plocha drží farbu pod kontrolou

Farebná krajina ľahko skĺzne k presýtenému efektu. Keď je však obraz postavený z väčších plôch — oblohy, poľa, lesa, vody či snehu — farba dostáva funkciu. Chladná plocha môže ustupovať, teplá vystupovať a malý kontrastný prvok môže určiť mierku. Výsledok potom nepotrebuje agresívny posuv sýtosti, pretože poradie dôležitosti vzniklo už pri komponovaní.

Architektúra učí presnosti

Fotografovanie architektúry vyžaduje pozornosť k zbiehajúcim sa líniám, rytmu fasády, vzťahu stavby k okoliu a k svetlu, ktoré odhaľuje objem. Verejné Struhárove profily ho opakovane označujú aj za fotografa architektúry. Tento tréning sa dá preniesť do krajiny: horizont sa správa ako hrana, stromoradie ako rytmus a vrstva pohoria ako objemová skladba.

Mierka vzniká vzťahom, nie číslom

Veľký masív bez človeka, domu alebo známeho prvku môže na fotografii pôsobiť prekvapivo malý. Naopak drobná postava, cesta alebo strom dajú divákovi mierku. V krajinnej knihe sa navyše mení mierka medzi zábermi: po panoráme môže nasledovať detail horniny či architektonický fragment. Takýto strih zabraňuje monotónnosti.

Počasie je súčasť kompozície

Dobré svetlo nie je synonymom modrej oblohy. Mestský rozhovor zachytáva Struhárovu zásadu, že technicky dokonalému záberu môže chýbať svetlo alebo emócia. Jeho stručné vyjadrenie „Dobrá fotografia je tá, ktorá vyvoláva emócie“ netreba chápať ako ospravedlnenie nepresnosti. Práve naopak: technika má byť natoľko spoľahlivá, aby fotograf mohol sledovať štruktúru, svetelnú atmosféru a okamih.

Pracovná metóda pred stlačením spúšte

Najkonkrétnejšie informácie o Struhárovej metóde neprinášajú reklamné anotácie, ale rozhovor a reporty z workshopov. V rozhovore pre Hlohovec vysvetľoval, že pracuje so statívom, počas jeho rozkladania si výsledok premyslí a nefotografuje dlhé série bez výberu. Grafické editory podľa vlastných slov používal minimálne. Workshopový report z roku 2009 dopĺňa stredoformátový diapozitív a prezentácie záberov bez počítačových úprav.

Tieto údaje opisujú konkrétne obdobie a nemožno z nich vyrobiť večnú dogmu. Digitálna fotografia môže byť rovnako premyslená a diapozitív môže byť rovnako prázdny. Podstatný je sled rozhodnutí:

1. Sledovať: kam sa pohybuje svetlo, čo robia tiene a či sa pozadie oddeľuje od hlavného motívu.
2. Usporiadať: zmeniť výšku, vzdialenosť a ohnisko skôr, než vznikne prvý záber. Niekedy pomôže krok nabok viac než výmena objektívu.
3. Exponovať: nastaviť clonu podľa požadovanej hĺbky ostrosti, skontrolovať najjasnejší kanál a neriskovať nezvratný prepal. Praktický postup vysvetľuje náš článok o histograme, zebre a RAW dátach.
4. Vybrať: odlíšiť variáciu od skutočne iného obrazu. Desať takmer rovnakých súborov neznamená desať hotových fotografií.

Statív v tomto procese nie je iba ochrana proti rozmazaniu. Spomaľuje prácu, udrží presný rám pri čakaní na svetlo a umožní vedome kontrolovať okraje. Zároveň však môže zvádzať k zotrvačnosti: ak je stanovisko zlé, dokonale stabilný fotoaparát chybu iba zaostrí. Struhárova lekcia preto nie je „vždy používajte statív“, ale „vedzte, prečo ste ho rozložili práve tam“.

Prečo sú obrazové knihy kľúčové

Jedna fotografia potrebuje vnútornú stavbu. Kniha potrebuje navyše poradie, rytmus, opakovanie a prechod medzi celkom a detailom. Struhárova kariéra je s obrazovými publikáciami spätá natoľko, že by bolo chybou hodnotiť ju iba podľa jednotlivých náhľadov na internete.

Starší profesijný medailón uvádza knihy venované Slovensku, Liptovu, Váhu, Bratislave, Prahe, Hlohovcu či Topoľčanom a zaznamenáva ocenenia pri tituloch Slovensko – Verš v básni Európa, Slovakia for the World a Bratislava. Mestský rozhovor z roku 2018 potvrdzuje, že za jeden z najdôležitejších úspechov považoval prijatie knihy Praha – Kniha návštev a pripomína ocenenia Najkrajšia kniha Slovenska a Slovak Gold.

Najnovší ľahko overiteľný titul v tomto profile je Malebné Slovensko / Picturesque Slovakia. Slovart uvádza rok 2018, 224 strán, pevné vyhotovenie a členenie podľa regiónov. Anotácie upozorňujú aj na letecké pohľady a miesta mimo bežného prístupu verejnosti.

Knižný okruh	Čo fotograf musí vyriešiť	Prečo je to dôležité
Celé Slovensko	Vyvážiť regióny, typy krajiny, mestá a ročné obdobia.	Kniha nesmie pôsobiť ako súbor náhodných favoritov.
Región alebo rieka	Udržať identitu miesta bez opakovania rovnakého horizontu.	Čitateľ má cítiť kontinuitu aj zmenu.
Mesto a architektúra	Striedať urbanistický celok, budovu, detail a ľudskú mierku.	Samotné fasády nevysvetlia život mesta.
Reprezentatívna publikácia	Spojiť estetickú príťažlivosť s presnou identifikáciou miest a kvalitnou tlačou.	Obraz zároveň informuje, reprezentuje a musí fungovať na papieri.

Redakčná analýza: kniha je pravdepodobne najpresnejší formát na pochopenie Struhárovej tvorby, pretože odhaľuje jeho schopnosť editovať sériu. Internetový náhľad zvýhodní okamžite nápadný záber; kniha ukáže, či autor dokáže udržať pozornosť cez desiatky strán bez vizuálneho kriku.

Výstavy, QEP a profesijný kontext

V máji 2009 posudzovala komisia Federácie európskych profesionálnych fotografov v Bruseli portfóliá uchádzačov o titul QEP. Dobová správa ePhoto zaznamenáva, že Struhár získal kvalifikáciu v dvoch kategóriách: krajina a ilustračná fotografia. QEP nie je akademický titul a nemá zmysel používať ho ako náhradu kritického čítania. Je však dôkazom, že ucelené panely jeho práce prešli medzinárodným profesijným hodnotením.

Aktuálny zoznam Asociácie profesionálnych fotografov Slovenskej republiky ho uvádza ako čestného člena. Starší medailón spomína aj účasť v porotách Medzinárodného fotosalónu v Szolnoku a súťaže Najkrajšia kniha Slovenska. Keďže ide o historický údaj z roku 2008, neprezentujeme ho ako dnešnú funkciu.

Zahraničný obeh tvorby je doložený zoznamom výstav v profesijnom medailóne a inštitucionálnymi dokumentmi. Výročná správa MZV za rok 2013 uvádza výstavu veľkoformátových fotografií Slovakia through the lens of Laco Struhár. V roku 2016 sa v Slovenskom inštitúte v Moskve konala výstava Čarovné Slovensko. Pri formuláciách typu „desiatky krajín“ či „stovky výstav“ treba rozlišovať jednu autorskú výstavu, súbežné kópie putovného projektu a stále inštalácie; bez úplného súpisu ich nesčítavame.

Čím sa líši od iných slovenských krajinárov

Slovenská fotografia má viacero silných spôsobov, ako hovoriť o krajine. Porovnanie má zmysel iba vtedy, keď z autorov nerobí športovú tabuľku.

• Martin Martinček spájal Liptov s ľudskou existenciou, drsným svetlom a sociálnou pamäťou. Krajina uňho často nesie stopu života človeka.
• Filip Kulisev buduje globálne projekty a pracuje aj s dronom, veľkoplošnou prezentáciou a multimediálnym cestovateľským rozprávaním.
• Laco Struhár stojí výrazne v tradícii úžitkovej, ilustračnej a knižnej fotografie. Jeho nosnou otázkou nie je iba „čo je toto miesto“, ale „ako ho zorganizovať do presvedčivej plochy a potom zaradiť do série“.

Spoločným menovateľom je dlhodobosť. Žiadny z týchto prístupov nevzniká pri jednom výlete. Lokálna znalosť umožňuje vrátiť sa v inom počasí, globálny projekt vyžaduje editovať tisíce záberov a kniha odhalí opakovanie, ktoré by pri samostatných obrázkoch zostalo skryté.

Sedem praktických lekcií pre fotografa

1. Pomenujte kostru obrazu jednou vetou. Pred expozíciou si povedzte napríklad: „Svetlý meander vedie cez tri tmavé vrstvy.“ Ak vetu neviete zostaviť, rám možno nemá jasnú hierarchiu.
2. Oddeľte miesto od počasia. Vráťte sa na rovnaké stanovisko pri jasnom svetle, hmle a nízkej oblačnosti. Porovnávajte priestorové vrstvy, nie iba farby.
3. Začnite dlhším ohniskom. Teleobjektív zjednoduší chaos a stlačí plány. Až potom skúste široký záber, v ktorom musí fungovať popredie aj okraje.
4. Nepovyšujte clonu na rituál. Malá clona môže pridať hĺbku ostrosti, ale zároveň zhoršiť kresbu difrakciou. Praktické hranice vysvetľujeme v článku o difrakcii, Airyho disku a rozumnej voľbe clony.
5. Urobte jednu zmenu naraz. Pri ďalšom zábere zmeňte iba výšku, ohnisko alebo orientáciu. Tak zistíte, ktoré rozhodnutie obraz skutočne zlepšilo.
6. Editujte sériu na papieri. Vytlačte malé náhľady a zostavte dvanásťstranovú maketu. Opakujúce sa horizonty a farby uvidíte rýchlejšie než na obrazovke.
7. Nezamieňajte čistotu za sterilitu. Odstráňte rušivý prvok zmenou stanoviska, ale ponechajte detail, ktorý určuje mierku, čas alebo charakter miesta.

Terénne cvičenie na 45 minút: vyberte si jedno pole, nábrežie alebo okraj mesta. Prvých desať minút nefotografujte. Nájdite tri línie a dve veľké tonálne plochy. Potom vytvorte iba šesť záberov: široký celok, teleobjektívom zjednodušenú geometriu, vertikálnu verziu, záber s mierkou, variant bez oblohy a posledný záber po vedomej zmene výšky. Doma vyberte jediný obraz a napíšte, prečo ostatné nefungujú. Takýto limit trénuje rozhodovanie účinnejšie než stovka náhodných expozícií.

Kde si pozrieť jeho fotografie legálne

Najbezpečnejšie je ísť cez zdroj, ktorý fotografiu zverejňuje vo vlastnom redakčnom, profesijnom alebo výstavnom kontexte:

• ePhoto – profil Laco Struhár, QEP: starší biografický medailón s ukážkami, zoznamom výstav a publikácií.
• ePhoto – ocenené QEP panely: kontext kvalifikácie krajina a ilustračná fotografia.
• APFSR – zoznam členov: aktuálny profesijný záznam čestného členstva.
• Hlohovský žurnál – vernisáž výstavy Krajina: reportáž z výstavného priestoru.
• Slovart – Picturesque Slovakia: vydavateľské údaje a knižný formát.

Odkaz je pozvanie na prezeranie, nie licencia na kopírovanie. Snímku z portfólia, sociálnej siete, článku alebo náhľadu knihy nemožno stiahnuť a vložiť na vlastný web bez overenia práv ku konkrétnemu súboru. Aj pri redakčnom profile fotografa zostáva celé fotografické dielo chráneným obsahom.

Najčastejšie otázky

Je Laco Struhár a Ladislav Struhár tá istá osoba?

Áno. Profesijné a vydavateľské zdroje používajú občianske meno Ladislav aj zaužívanú podobu Laco. V názve profilu používame meno, pod ktorým vychádzajú jeho knihy a profesijné záznamy.

Čo fotografuje?

Verejné profily ho dlhodobo spájajú s krajinou, ilustračnou, reklamnou a architektonickou fotografiou. Výraznú časť jeho verejného odkazu tvoria obrazové publikácie o Slovensku, regiónoch, mestách a prírode.

Čo znamená QEP?

QEP je skratka Qualified European Professional Photographer, profesijnej kvalifikácie udeľovanej po posúdení uceleného portfólia. Struhár ju v roku 2009 získal v kategóriách krajina a ilustračná fotografia.

Fotografoval digitálne alebo na film?

Workshopové reporty z konca prvého desaťročia 21. storočia dokumentujú prácu so stredoformátovým Hasselbladom a diapozitívmi. Hlohovský rozhovor zároveň hovorí aj o jeho digitálnom systéme. Je preto presnejšie hovoriť o prechode a kontinuitách pracovnej disciplíny než autora uzavrieť iba do analógovej techniky.

Prečo sú pri profile iba redakčné grafiky?

Pretože verejná dostupnosť fotografie neznamená súhlas na jej ďalšie publikovanie. Nenašli sme jednoznačnú bezplatnú licenciu ani doložený súhlas, ktorý by dovolil prevziať jeho portrét alebo dielo na tento web. Neutrálne grafiky neobsahujú cudzie fotografie a sú priamo označené tak, aby si ich nikto nepomýlil so Struhárovou tvorbou.

Dá sa jeho spôsob práce napodobniť?

Nemá zmysel napodobňovať vzhľad konkrétnych diel. Dá sa však trénovať všeobecná pracovná disciplína: čakanie na svetlo, kontrola línií, práca so statívom, obmedzenie zbytočných expozícií a editovanie série podľa významu, nie podľa okamžitého efektu.

Ktorou knihou začať?

Prakticky dostupným vstupom je Malebné Slovensko z roku 2018, pretože pokrýva všetky kraje a umožňuje sledovať, ako sa mení fotografický prístup medzi regiónmi. Pri starších tituloch si overte dostupnosť v knižniciach a antikvariátoch; pri online náhľadoch rešpektujte autorské práva.

Zdroje, obrazové práva a metodika

Fakty sme porovnávali medzi zdrojmi rôzneho typu a veku. Historické počty výstav, publikácií a funkcií uvádzame s dátumom zdroja, aby sa starší údaj nevydával za dnešný stav. Pri hodnotení vizuálneho jazyka používame označenie redakčná analýza; nejde o autorov výrok. Krátke autorovo stanovisko o emócii pochádza z rozhovoru v mestskom mesačníku a ostatné výroky parafrázujeme.

Pred výberom profilovanej osoby sme skontrolovali verejne dostupný profesijný profil APFSR, životopisný a obrazový medailón ePhoto, QEP panely, workshopové reporty, vydavateľské záznamy a správy z výstav v rokoch 2022 a 2023. Dostupný verejný korpus je zameraný na krajinu, prírodu, architektúru, ilustráciu a knižnú fotografiu; pri tomto preverení sme nenašli akty, nahotu, erotiku ani pornografiu. Profil preto spĺňa tematické a etické pravidlá tejto redakčnej série.

Autorské fotografie ani portrét profilovaného fotografa sme nekopírovali. Všetky tri obrázky v článku sú originálne informačné grafiky redakcie vytvorené bez prevzatých fotografií, bez externých licenčných prvkov a bez napodobovania osobitého štýlu autora. Každá grafika nesie upozornenie priamo v obraze, v popisku aj v popise média.

• Asociácia profesionálnych fotografov SR – členovia
• ePhoto – Laco Struhár, QEP, biografický profil (2008)
• ePhoto – dve ocenenia QEP (2009)
• ePhoto – report z workshopu Jesenná krajina (2009)
• Mesto Hlohovec – rozhovor s Ladislavom Struhárom, Život v Hlohovci (2018)
• NaZáhorí – kurátorský text k výstave Krajina (2022)
• Hlohovský žurnál – vernisáž Ladislav Struhár: Krajina (2022)
• Galantské osvetové stredisko – výročná správa 2023
• Ministerstvo zahraničných vecí SR – výročná správa 2013
• Slovart – Picturesque Slovakia, bibliografické údaje (2018)

Overené 30. augusta 2026. Text nevznikol z osobnej návštevy ateliéru ani z nepublikovaného rozhovoru; vychádza výhradne z uvedených verejných zdrojov a označenej redakčnej analýzy.