Jozef Pitoňák fotografuje kraj svojho rodného Ždiaru. V knihe Belianske Tatry – štyri ročné obdobia jeho snímky sprevádzajú verše Ivety Mandžárovej. Verejné ukážky umožňujú sledovať konkrétny rozdiel: samostatný obraz vedie pohľad cez krajinu, zatiaľ čo celá dvojstrana pridáva aj čas na čítanie a návrat k fotografii.
Na jednej ukážke stojí proti básni jediný lesný potok, na druhej skupina troch fotografií. Práve tieto dve rozloženia sú dobrým vstupom do Pitoňákovej tvorby. Nasledujúci profil vychádza z dostupných ukážok a doložených rozhovorov; nehodnotí poradie ani tlačové spracovanie celej knihy.
Ždiar ako dlhodobá téma
Vydavateľský medailón spája Pitoňáka so Ždiarom, horami a ľudovými tradíciami. Konkrétnu dokumentárnu podobu tejto témy ukazujú aj jeho fotografie prvého svätého prijímania v Ždiari z roku 2020, ktoré pripomenuli Dobré noviny v máji 2022. Pri snímkach slávnosti vidno účastníkov v goralských krojoch.
V rozhovore Natálie Žákovej pre Sódu z 5. marca 2018 sa začiatok jeho fotografovania spája s narodením prvého syna. Od rodinných záberov prešiel aj k prírode, ktorú poznal od detstva, a neskôr z filmu na digitálny záznam. Text vtedy hovoril o takmer štyroch desaťročiach fotografovania; tento údaj patrí k dátumu rozhovoru.
V rovnakom rozhovore opisoval uchovávanie snímok ako kroniky, v ktorej vie spätne hľadať udalosti či počasie. To pomáha porozumieť šírke pracovného archívu. Výber do knihy však čitateľovi predkladá iba určitú podobu kraja. Archív a publikovaná dvojstrana tak kladú odlišné otázky: čo zachovať pre budúce dohľadanie a čo ukázať spolu na obmedzenej ploche.
Fotografie Jozefa Pitoňáka, verše Ivety Mandžárovej
Pri knihe je podstatné pomenovať oboch autorov. Vydavateľ pripisuje fotografie Pitoňákovi a verše Ivete Mandžárovej, rodáčke zo Ždiaru. Publikácia vyšla v slovensko-anglickej aj slovensko-ruskej verzii. V ukážkach rozoberaných nižšie vidno slovenský text s anglickým prekladom.
O knihe a výstave fotografií s básňami v bratislavskej Umelke informovalo Rádio Devín 12. mája 2020. Táto dobová správa potvrdzuje, že spojenie obrazov a veršov sa predstavovalo aj vo výstavnom priestore. Vzťah dvoch autorských príspevkov teda patrí k samotnému projektu.
Pri prezeraní si skúste všimnúť, kam sa vrátite po prečítaní textu. Zachytí vás opäť najjasnejšie miesto fotografie, alebo si začnete všímať inú časť scény? Takéto čítanie nemusí viesť k rovnakému záveru u každého človeka. Báseň umožňuje osobnú asociáciu, zatiaľ čo vecný popis by napríklad určil názov toku a dátum záberu.
Jedna fotografia potoka: sledovať cestu vody
V ukážke dvojstrany s lesným potokom zaberá pravú stranu jediná fotografia na výšku. Svetlá voda sa vinie medzi balvanmi porastenými zeleným machom. Výrazný kameň vpravo dole drží pozornosť pri povrchu, kým prúd vedie pohľad do hĺbky obrazu.
Pri tomto zábere sa oplatí porovnať mäkké podanie vody s členitým povrchom skál. Viditeľný rozdiel vytvára pocit pohybu medzi pevnými prekážkami. Zo samotnej ukážky však neurčíme expozičný čas ani použitý filter. Pre čítanie fotografie stačí začať tým, čo je v nej skutočne rozpoznateľné.
Na ľavej strane zostáva okolo básne a prekladu veľa bielej plochy. Hustá kresba lesa tak susedí s pokojnejším textovým priestorom. Pohľad môže prechádzať medzi dvoma odlišnými činnosťami: sledovaním prúdu a čítaním riadkov. Skúste si najprv pozrieť iba pravú stranu a potom celú dvojstranu; porovnajte, pri čom sa zastavíte dlhšie.
Tri fotografie oproti jednej básni
Druhá verejná dvojstrana rozdeľuje pravú stranu medzi tri obrazy. Hore dominuje široký pohľad cez kamenistú vodu a pás ihličnanov k horskému hrebeňu. Dolu sú dva menšie zábery: voda pretekajúca skalnatým korytom a pokojnejšie zrkadlenie stromov a oblakov.
Veľkosť rámov tu vytvára zreteľné poradie pozornosti. Horný obraz poskytne široký priestor, spodné umožnia porovnať dva stavy vody. Pri vlastnom prezeraní skúste začať aj od malého zrkadlenia: po ňom môže horný výhľad pôsobiť ako rozšírenie scény. Ide o možné čítanie zostavy, nie o doložený sled fotografovania jedného miesta.
Báseň a jej preklad stoja na opačnej strane oproti celej skupine. Na tejto ukážke teda neplatí jednoduché pravidlo jeden text k jednej snímke. Dvojstrana vytvára priestor aj na vzájomné porovnávanie fotografií. Presné názvy vrchov alebo vodných tokov z nej bez ďalšieho popisu neurčujme.
Ročné obdobie je viditeľné aj v usporiadaní svetla
V samostatnej jesennej ukážke vydavateľa vystupujú teplé farby lúky a listnatých stromov pred svetlou hmlou v doline. Tmavý ihličnan pomáha odlíšiť tieto plochy. Pri pohľade od popredia k svahom sa krajina rozdeľuje na vrstvy s odlišnou kresbou a jasom.
Zimná ukážka pracuje s dlhými tieňmi stromov na snehu. Línie smerujú od priestoru pri slnku k prednému okraju fotografie; teplé osvetlené pásy susedia s modrastými tieňmi. Obe fotografie tak umožňujú skúmať aj priestorové usporiadanie svetla, nielen rozpoznať jeseň a zimu podľa lístia či snehu.
Pri podobnom motíve z vlastného okolia skúste pred fotografovaním pomenovať, čo vedie váš pohľad: hranica hmly, tmavý strom alebo línia tieňa. Pomôže to rozhodnúť, čo má zostať v zábere. Technickú kontrolu veľmi jasných plôch vysvetľuje náš návod na histogram a prepaly.
Krátka skúška: ten istý obraz s dvoma typmi textu
Na vlastnej fotografii si môžete vyskúšať nasledujúce redakčné cvičenie. Vyberte obraz, pri ktorom poznáte miesto aj okolnosti vzniku, a pripravte k nemu dve samostatné verzie:
- Vecný popis: názov miesta, overený dátum a jednu informáciu, ktorú obraz sám nevysvetlí.
- Krátky vlastný text: dve či tri vety o konkrétnej spomienke alebo pocite, ktorý s fotografiou spájate. Pozorovateľný detail môže byť presvedčivejší než všeobecné vyhlásenie o kráse prírody.
Ukážte verzie oddelene a sledujte, čo si čitateľ na fotografii všimne po každom texte. Ak text iba zopakuje obsah obrazu, skúste ho skrátiť. Ak vyvolá dojem udalosti, ktorá sa nestala, upravte ho. Cieľom tejto skúšky je porozumieť vlastnému spojeniu slov a obrazu.
Iný vzťah medzi dlhodobou prácou v prírode a výslednou publikáciou približuje náš profil Karola Kaliského. Pri Pitoňákovi sa teraz môžete vrátiť k ukážkam knihy u vydavateľa a porovnať jediný potok so skupinou troch obrazov. Sledujte, ako sa mení vaše tempo prezerania, keď medzi fotografie vstúpi text.