Na fotografii predmetu nestačí rozpoznať, čo leží pred objektívom. Dôležité je vidieť jeho tvar, spôsob používania a detaily, pre ktoré má zmysel ho uchovať. Prácu slovenského fotografa Jána Dérera možno čítať aj cez túto otázku: čo sa o veci dozvieme zo záberu a ktorú informáciu musí doplniť popis? Tri jeho fotografie predmetov spojených s Andrejom Sládkovičom poskytujú konkrétny začiatok.
Práca pre múzeum mala viac podôb
Ján Dérer (1922–1986) pochádzal z Martina a fotografii sa vyučil u Antona Horníka. Eva Králiková v štúdii v zborníku Etnografia 63 uvádza nástup do Slovenského národného múzea v Martine v roku 1949 a odchod do dôchodku v roku 1982. Jeho záber zahŕňal zbierky, ľudovú architektúru, dianie v múzeu aj prírodu Turca. Autorka v roku 2022 opisovala fond približne 70-tisíc, prevažne čiernobielych záberov; ide o dobový údaj štúdie.
Pre čitateľa je užitočné rozlišovať účel jednotlivých snímok. Celok budovy môže vysvetliť jej osadenie v teréne, detail spoja zase konštrukciu. Na výstave môže fotografia pomáhať rozprávať príbeh; v dokumentácii musí umožniť dohľadať konkrétnu vec. Pri hodnotení záberu preto najprv pomenujme otázku, na ktorú má odpovedať.
Kalamár, tabatierka a peňaženka
Na strane 63 príspevku Márie Valovej v časopise Knižnica 1/2020 sú reprodukované Dérerove fotografie Sládkovičovho kalamára, tabatierky a peňaženky. Predmety pochádzajú zo zbierok SNM v Martine; reprodukcie uchováva Literárny archív SNK. Nasledujúce pozorovania sa týkajú týchto zobrazených snímok:
- Kalamár: zvislý predmet je oddelený od svetlého pozadia. Nadväzujúce oblé časti a nadvihnuté veko sa dajú čítať samostatne; tvar nesplýva do jednej tmavej plochy.
- Tabatierka: šikmý pohľad ukazuje pozdĺžnu stenu aj zaoblené čelo. Viditeľný je ozdobný prvok pri uzávere. Záber tak sprostredkúva viac než samotný obrys.
- Peňaženka: otvorenie sprístupňuje vnútorné vyšívané plochy. Tmavé okraje oddeľujú jednotlivé časti; zatvorená peňaženka by tieto informácie neposkytla.
Popisy pri týchto reprodukciách neuvádzajú rok fotografovania ani expozičné údaje. Z obrazu ich nedopĺňame odhadom. Dôležitá je aj atribúcia: náramok na tej istej strane má uvedeného iného fotografa, pána Žilku.
Svetlo má pomôcť pochopiť tvar
Králiková cituje spomienku Mojmíra Benžu na Dérerovu prácu: pri fotografovaní staroegyptských predmetov Benža pomáhal malým zrkadlom presmerovať svetlo a odstrániť nežiaduci tieň. V tom istom zborníku je aj fotografia Dérera pri úprave džbána v ateliéri, datovaná 1970–1975. Jej autor je neznámy; zobrazuje fotografa pri práci, nejde o jeho vlastný záber.
Pre dnešné cvičenie z toho vyplýva užitočná otázka: ktorý tieň pomáha a ktorý zakrýva informáciu? Jemný prechod jasu môže ukázať zaoblenie. Tmavá plocha cez celý uzáver nám naopak môže znemožniť pochopiť jeho tvar. Rovnako ani veľký biely odlesk nie je automaticky žiaduci len preto, že fotografia pôsobí svetlo.
Pri vlastnom bežnom predmete skúste zmeniť polohu svetlej odrazovej plochy a porovnajte výsledok. Sledujte konkrétny detail, napríklad ucho nádoby. Cieľom nie je odstrániť každý tieň, ale zachovať zrozumiteľný objem a viditeľnú konštrukciu. Toto je naše praktické odporúčanie, nie rekonštrukcia Dérerových nastavení.
Jedna vec, štyri odlišné otázky
Na krátke domáce cvičenie si vyberte vlastný, pevný a bezpečne manipulovateľný predmet: obyčajný hrnček, dózu alebo drevenú škatuľku. Krehkú pamiatku neotvárajte ani nerozoberajte kvôli fotografii. Pracujte na stabilnej podložke a vytvorte sériu, v ktorej má každý záber vlastný účel.
- Ako predmet vyzerá celý? Ukážte úplný obrys aj kontakt s podložkou. Neodrežte ucho, výlevku či nožičku len preto, aby bol obraz tesnejší. Pozadie má ponechať okraje čitateľné.
- Ako je zostavený? Posuňte sa tak, aby bolo vidieť spoj, veko alebo uzáver. Sledujte, či sa jednotlivé časti v projekcii neprekrývajú. Ak sa nedajú bezpečne pohnúť, zmeňte polohu fotoaparátu.
- Ktorý detail ho odlišuje? Vyberte značku, vzor alebo stopu používania. Detail pomenujte a priraďte k celkovému záberu. Samotný výrez bez súvislosti môže byť nerozpoznateľný.
- Aké má rozmery? Rozmery samostatne zmerajte a zapíšte. Na orientačnom doplnkovom zábere môžete priložiť mierku blízko meranej časti; vzdialené pravítko v pozadí neposkytne spoľahlivé porovnanie veľkostí.
Potom si snímky prezrite vedľa seba. Ak druhá fotografia neodpovedá na nič nové, zmeňte pohľad alebo ju vyraďte. Ak neviete podľa detailu nájsť príslušnú časť predmetu v celku, pridajte medzi nimi prehľadnejší záber. Kvalitu série určuje aj to, ako jej jednotlivé obrázky spolupracujú.
Oddeľte fotografiu, predmet a informáciu o ňom
Pri rodinnej veci si k súborom uložte jednoduchý záznam: pracovný názov predmetu, meno fotografa, deň fotografovania, rozmery a zdroj príbehu. Deň fotografovania evidujte oddelene od dátumu výroby veci. Podobne meno človeka, ktorému predmet patril, neoznačuje autora snímky.
Ak vám príbuzný povie, že škatuľka pochádza zo svadby starej mamy, zapíšte aj meno rozprávača a to, že ide o jeho spomienku. Neistý rok nechajte neistý. Presne uvedený pôvod informácie má väčšiu cenu než vymyslená istota, ktorá sa neskôr začne šíriť s každou kópiou fotografie.
Celok, detaily a text uchovajte pod spoločným označením, napríklad rodina-skatulka-01. Súbory potom zostanú prepojiteľné aj po rokoch. Praktické možnosti názvov a metadát rozoberá náš návod, ako usporiadať fotografie.
Dérerove predmetové snímky sú príležitosťou spomaliť pri zdanlivo jednoduchom motíve. Keď dokážete pomenovať, čo má záber sprístupniť ďalšiemu človeku, ľahšie zvolíte polohu fotoaparátu, svetlo aj potrebný detail. Fotografia potom môže slúžiť aj niekomu, kto danú vec nikdy nedržal v ruke.
Podklady overené 8. septembra 2026: Eva Králiková, Etnografia 63 (2022), s. 239–243; Mária Valová, Knižnica 1/2020, s. 61–65. Analýza vychádza z uvedených reprodukcií; domáce cvičenie je samostatné redakčné odporúčanie. Titulná AI ilustrácia zobrazuje súčasnú modelovú scénu, nie Dérerov ateliér či jeho autorskú fotografiu.