Ivan Kňaze patrí k slovenským autorom, ktorí prírodu fotografujú aj opisujú. Jeho knihy sú dobrým podnetom na otázku, čo sa zmení, keď k záberu pridáme slová. Fotografia ukáže tvar, svetlo a jeden okamih; pozorovanie a text môžu vysvetliť súvislosti, ktoré sa do rámu nezmestili.
V tomto profile sa pozrieme na konkrétne stránky kníh Vtáčie územia a Pralesy a život v nich. Zaujíma nás vzťah obrazu, prostredia a sprievodného textu. Pri vlastnej práci sa z neho dá prevziať jednoduchý návyk: zaznamenať, čo sme videli, skôr než začneme vymýšľať pôsobivý názov fotografie.
Fotograf a spisovateľ z Hradišťa
Ivan Kňaze starší sa narodil v roku 1946 v Hradišti. Obecný životopis pripomína jeho drevomodelárske povolanie aj skorý záujem o pozorovanie a fotografovanie prírody. Medzi dôležité podnety zaraďuje otcov vzťah k fotografii a tvorbu Jozefa Ponca. Základné údaje a širšiu bibliografiu uvádza profil na stránke obce Hradište.
Spolok svätého Vojtecha ho vo svojom autorskom prehľade predstavuje ako fotografa prírody, spisovateľa a člena ornitologickej i entomologickej spoločnosti. Jeho záujem siaha od hmyzu po veľké zvieratá. Pre čitateľa je podstatná práve táto kombinácia: na jednej strane drobný vizuálny detail, na druhej snaha rozumieť životu živočícha.
Životopisná cesta zároveň ukazuje, že dlhodobý fotografický projekt nemusí začať umeleckou školou ani profesionálnou zákazkou. O jeho zmysle rozhoduje aj otázka, ku ktorej sa autor opakovane vracia. Pri fotografovaní prírody môže byť úzka a celkom obyčajná: ako sa počas roka mení jeden breh alebo čo robí známy vták, keď ho chvíľu iba sledujeme.
Vtáčie územia: od poznámok k obrazu
V autorskom úvode knihy Vtáčie územia z roku 2021 Kňaze opisuje, ako si terénne poznámky večer prepisoval do zošita a neskôr ich porovnával s odbornou literatúrou. Tiráž ho uvádza ako autora textu aj fotografií. Tento postup je doložený na tlačených stranách 4–5 v zverejnenej ukážke knihy vydavateľstva DAJAMA.
Na tlačenej strane 8, v kapitole Stará Morava, je vták malou súčasťou širšieho záberu brehu a vody. Zelený porast, odraz a teplé farby v popredí dávajú miestu atmosféru. Nasledujúca strana prináša bližšie pohľady na vtáky vrátane bučiačika medzi steblami. Dvojstrana 8–9 tak umožňuje porovnať fotografiu prostredia a detailnejšie zobrazenie živočícha.
Pri našom čítaní tejto dvojstrany má širší záber jasnú úlohu: ukazuje, kam vták v obrazovom príbehu patrí. Zväčšenie samotného živočícha by časť tejto informácie odstránilo. Sprievodný text zase opisuje správanie, ktoré jediný zachytený okamih nemôže ukázať celé. Obraz a slová sa tu dopĺňajú rozdielnym druhom informácie.
Pralesy: živočích potrebuje prostredie
Kniha Pralesy a život v nich vyšla v roku 2023 vo vydavateľstve DAJAMA. Rozširuje pohľad od jednotlivých zvierat k lesným lokalitám. Pri jej čítaní preto sledujte nielen atraktívnosť portrétov, ale aj to, ako sa prepájajú s obrazom lesa.
Na tlačených stranách 12–13 v ukážke kapitoly o Šúre sú pri texte fotografie orliaka, kunky a lesného porastu. Širší lesný záber stojí vedľa bližších pohľadov na živočíchy. Rozdiel mierky pomáha čitateľovi prejsť od konkrétneho tvora k prostrediu, o ktorom kapitola hovorí.
Dôležitý je aj autorský kredit: tiráž uvádza text Ivana Kňazeho a 210 jeho fotografií, ďalších päť snímok Jána Laciku a jednu Daniela Kollára. Nie každý obraz v knihe teda automaticky patrí hlavnému autorovi. Počty sa vzťahujú na publikáciu, nie na dvadsaťstranovú ukážku. Tá umožňuje posúdiť vybrané strany, nie kvalitu celej tlačenej knihy.
Praktický podnet je jednoduchý: pri výbere fotografií lesa nehľadajte iba niekoľko najkrajších záberov. Skontrolujte, či súbor vysvetľuje aj prostredie. Päť podobných detailov môže byť vizuálne jednotných, ale čitateľ z nich nemusí zistiť, v akom priestore sa príbeh odohráva.
Keď text mení spôsob čítania fotografie
Iný vzťah obrazu a slova ponúka Kňazeho kniha Na chválu Stvoriteľa z roku 2021. Vydavateľ Spolok svätého Vojtecha uvádza, že fotografie dopĺňajú myšlienky pápeža Františka z encykliky Laudato si’. Ide o duchovný rámec pohľadu na prírodu. Pri tejto knihe vychádzame z vydavateľského opisu, nie z vlastnej prehliadky celého vydania.
Pre fotografa je to užitočné rozlíšenie. Vecný popisok môže odpovedať, kde a za akých okolností záber vznikol. Osobná úvaha môže povedať, čo v autorovi vyvolal. Ani jedna vrstva nemusí byť zbytočná, ale čitateľ by mal vedieť, ktorú práve číta. Poetické prirovnanie nie je dôkazom správania zvieraťa a presný popisok nemusí potlačiť náladu obrazu.
Skúste si preto pred napísaním názvu položiť dve otázky. Čo by o fotografii vedel človek bez môjho komentára? A ktorú novú, overiteľnú informáciu mu komentár prinesie? Ak text iba opakuje, že na obrázku je vták, môže byť príliš všeobecný. Ak mu pripisuje strach, radosť alebo úmysel bez ďalšieho podkladu, môže hovoriť viac, než pozorovanie umožňuje.
Vlastné cvičenie: jedna fotografia, dve vrstvy textu
Nasledujúce cvičenie je náš redakčný návrh, nie citovaný Kňazeho návod. Vyberte si jednu vlastnú fotografiu bežného živočícha alebo rastliny. Nemusíte kvôli nej vyhľadávať vzácny druh ani vstupovať do citlivého biotopu.
- Napíšte záznam. Uveďte dátum, miesto v primeranej presnosti a okolnosti, ktoré si naozaj pamätáte alebo máte uložené. Ak druh spoľahlivo nepoznáte, nepriraďujte mu meno iba podľa podobnej fotografie na internete.
- Oddeľte okamih a dej. Poloha krídel je viditeľná na zábere. Opakované prelety nad vodou už vyžadujú pozorovanie alebo sériu. Neprenášajte celý dej do jedného obrázka bez vysvetlenia.
- Pridajte osobnú vetu. Môže pomenovať náladu miesta alebo dôvod, prečo ste sa pri motíve zastavili. Formulujte ju ako vlastný dojem, nie ako istotu o vnútornom stave zvieraťa.
- Skontrolujte súlad. Prečítajte text spolu s výsledným orezom. Ak popisok spomína odraz, ktorý ste odstrihli, alebo detail, ktorý už nevidno, upravte obraz alebo vetu.
Vymyslený príklad iba na precvičenie: „Vták stojí pri okraji vody. Počas pozorovania trikrát prešiel k trstine.“ Prvá veta opisuje obraz, druhá potrebuje oporu v zázname. Veta „Zaujalo ma ticho ranného brehu“ pridáva osobný dojem. Pri vlastnej fotografii použite len skutočné okolnosti a doplňte dátum aj miesto. Tak zostane jasné, čo ukazuje snímka, čo ste pozorovali a čo ste pri tom cítili.
Kde pokračovať v čítaní tvorby
Začnite uvedenými ukážkami a porovnajte, ako sa mení význam obrázka po prečítaní susedného textu. Širší výber titulov nájdete v autorskom katalógu vydavateľstva DAJAMA. Staršie vydanie knihy berte ako doklad autorovej práce v danom čase; jeho miestopisné údaje samy osebe nepotvrdzujú dnešnú prístupnosť lokality alebo aktuálny výskyt živočícha.
Na inom type rozprávania o prírode môžete pokračovať naším profilom Tomáša Hulíka, jeho fotografií a filmov. Ak si chcete porovnať úlohu obrazu pri uchovávaní prostredia a jeho premien, prečítajte si aj profil Igora Grossmanna. Vlastnú poznámku k jednej fotografii si však skúste napísať hneď: práve malé konkrétne pozorovanie sa z pamäti stráca najľahšie.