Ján Kekeli: krajina medzi dokumentom, obrazom a otvoreným príbehom

Ján Kekeli v skratke

Údaj	Overená informácia
Narodenie	1984, Kežmarok
Vzdelanie	Fotografia na VŠVU v Bratislave, 2006–2012; Ateliér fotografie Filipa Vanča, neskôr doktorandské pôsobenie v ateliéri Ľuba Stacha. V roku 2009 študijný pobyt na umeleckej univerzite v Poznani.
Hlavné polohy tvorby	Krajina, zátišie, subjektívny dokument, inscenovaná fotografia, fotografovanie architektúry a kultúrneho dedičstva.
Kľúčové cykly	Obrazy krajiny, Vizuálne premeny, Hovoriaci kameň, Malá scéna, Vágny scenár, Plávajúca podlaha, Prázdna SNG, Medený hámor.
Technika	Veľkoformátová analógová fotografia vrátane negatívu 4 × 5 palcov, precízna farebnosť, veľké výstavné formáty, C-print a diptychy; podľa projektu aj inscenovanie a postprodukčné dotvorenie.
Ocenenia	Víťaz Foto roka Nadácie VÚB 2012; finalista StartPoint Prize 2012 a ESSL Art Award 2013; štipendium Nadácie NOVUM 2016.
Zbierky	Jeho diela sú zastúpené okrem súkromných zbierok v Slovenskej národnej galérii, Nitrianskej galérii, Stredoslovenskej galérii a Kysuckej galérii.
Verejné odkazy	portfólio Photoport · profil na Webe umenia · Instagram @jankekeli

Ako sme profil overovali

Biografické údaje sme porovnali medzi profilom Nitrianskej galérie, Galérie umelcov Spiša, Webom umenia, materiálmi VŠVU a verejným zastúpením Photoportu. Ocenenie Foto roka 2012 potvrdzuje výročná správa VŠVU aj dobová správa o výsledkoch. Výstavy a akvizície sme overovali na stránkach inštitúcií, ktoré ich organizovali alebo diela získali do zbierky. Pri interpretácii cyklov sa opierame o kurátorské texty a autorovo verejné stanovisko; tam, kde pridávame vlastné čítanie, ho výslovne označujeme.

Prešli sme verejne dostupné portfólio, galérijné prezentácie, Web umenia, potvrdený verejný profil na Instagrame a reprodukcie viazané na citované projekty. V posudzovanom verejnom výbere sme nezistili akty, nahotu, erotický ani pornografický obsah. Reprodukcie z portfólia, Instagramu, médií a galérijných stránok však nekopírujeme: verejná viditeľnosť sama osebe nie je licenciou na opätovné publikovanie.

Kežmarok, VŠVU a prechod od dokumentu

Ján Kekeli sa narodil v roku 1984 v Kežmarku. V rokoch 2006 až 2012 študoval fotografiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zdroje sa zhodujú na Ateliéri fotografie pod vedením Filipa Vanča; neskôr pôsobil aj na doktorandskom stupni v ateliéri Ľuba Stacha. V roku 2009 absolvoval študijný pobyt na Uniwersytet Artystyczny v Poznani. Dnes žije a pracuje v Bratislave.

Kurátorské profily opisujú jeho počiatočný príklon ku klasickému čiernobielemu dokumentu. Neskôr sa presunul k výtvarnej fotografii, ale dokumentárnu presnosť neopustil. Namiesto výmeny jedného žánru za druhý oba prístupy spojil: realitu zaznamenáva detailne a vecne, no záber buduje ako obraz s vlastným vnútorným poriadkom.

Obrazy krajiny: presnosť bez topografickej doslovnosti

Obrazy krajiny sú najvhodnejším vstupom do Kekeliho tvorby. Cyklus pracuje so slovenskou krajinou od horských scenérií po územia poznačené človekom. Fotograf používa veľkoformátový negatív 4 × 5 palcov, ktorý poskytuje vysokú mieru detailu a umožňuje veľké výstavné zväčšeniny. Dôležité však nie je iba rozlíšenie. Veľký formát spomaľuje prácu: vyžaduje statív, presné komponovanie a rozhodnutie pred expozíciou.

Vizuálna teoretička Michaela Pašteková v analýze cyklu z roku 2026 upozorňuje na jeho dialóg s krajinomaľbou začiatku 19. storočia a s romantickou tradíciou. Človek v obraze často nefunguje ako portrétovaná osobnosť, ale ako stafáž, mierka alebo drobný spúšťač deja. Veľkosť výstavnej fotografie a priestor medzi dvoma časťami diptychu nie sú dekoráciou; menia fyzický spôsob, akým divák obraz vníma.

Stanovisko autora: vo verejnom texte Photoportu opisuje snahu realitu „prísne objektivizovať“ a zároveň načrtnúť intímnu emocionálnu mapu vlastného prežívania. Táto formulácia je užitočná, lebo zabraňuje zjednodušeniu: objektivizácia uňho neznamená emočnú neutralitu.

Naša analýza: napätie vzniká medzi tým, čo fotografia dokazuje, a tým, čo odmieta vysvetliť. Strom, cesta, lom alebo osamelá postava sú veľmi konkrétne. Miesto však nemusí byť pomenované a príbeh zostáva nedokončený. Divák má dostatok detailu na dôveru v realitu, ale nie dostatok informácií na jedinú správnu interpretáciu.

V tomto sa jeho krajina líši od cestopisného obrazu, ktorého hlavným cieľom je identifikovať lokalitu a ukázať ju v optimálnom svetle. Pre porovnanie si možno prečítať profil Filipa Kuliseva a projektu Amazing Planet. Obe tvorby používajú krajinu, ale pracujú s iným diváckym očakávaním: jedna zdôrazňuje otvorenú obrazovú otázku, druhá komunikáciu výnimočného miesta.

Malá scéna a Vágny scenár: predmet ako nedopovedaná veta

Výstava Vágny scenár v Nitrianskej galérii v roku 2018 predstavila inú polohu než monumentálne krajiny. Nadviazala na projekt Malá scéna a sústredila sa na každodenné predmety, interiéry a neurčité situácie. Kurátorka Mária Janušová ich charakterizovala ako výjavy s nejasnou naráciou: cítime, že sa niečo stalo alebo sa má stať, ale obraz neposkytuje hotový dej.

Pri zátiší sa môže fotograf rozhodnúť, či predmet nájde, alebo ho usporiada. Kekeli pracuje s oboma možnosťami. Nitrianska galéria upozorňuje, že realitu niekedy mení priamo inscenovaním a inokedy postprodukčným dotvorením. To je dôležitá korekcia predstavy, že jeho „presnosť“ vždy znamená nedotknutý dokument. Presný môže byť aj záznam situácie, ktorú autor vedome postavil.

Naša analýza: predmety uňho nevytvárajú katalóg vecí, ale vzťahov. Rozhoduje vzdialenosť medzi nimi, prázdne miesto, poloha na podlahe, smer svetla a mierka voči výstavnému priestoru. Samota nie je iba téma osamelej postavy v lese; môže ju niesť aj predmet oddelený od svojej bežnej funkcie.

Plávajúca podlaha: osobné príčiny bez ilustrovania životopisu

Cyklus Plávajúca podlaha vznikol v roku 2021. Photoport ho uviedol ako samostatný projekt a Galéria umelcov Spiša ho neskôr predstavila v rámci dramaturgického cyklu Profily. Galéria tým Kekeliho zaradila medzi významné osobnosti súčasnej výtvarnej scény na Slovensku a zároveň zdôraznila jeho spišský pôvod.

Kurátorský text hovorí o vecne presných záznamoch objektov, situácií a človeka, cez ktoré vystupujú emocionálne nabité modely a príčiny rozhodovania. Názov „plávajúca podlaha“ možno čítať doslova ako stavebný prvok, ktorý nie je pevne spojený s podkladom, aj metaforicky ako neistotu toho, na čom stojíme. Toto druhé čítanie je interpretácia, nie overený autorov výklad.

Naša analýza: cyklus ukazuje, prečo nestačí označiť Kekeliho za krajinára. Jeho spoločnou témou nie je typ motívu, ale spôsob organizovania neistoty. V krajine ju vytvára vzdialenosť a mierka; v zátiší prázdny priestor a presun funkcie; v osobnejšom cykle napätie medzi presným obrazom a príčinou, ktorú nevidíme.

Prázdna SNG a Medený hámor: inštitúcia, priestor a pamäť práce

Prázdna SNG

Pri 70. výročí Slovenskej národnej galérie v roku 2018 fotografoval Kekeli jej pracoviská v prechodnom období. Kolekcia Prázdna SNG neukazuje iba reprezentatívnu budovu; zaznamenáva priestory bez obvyklej prevádzky, vrátane mimobratislavských pracovísk. Web umenia ju opisuje ako autorskú sériu o stave inštitúcie a jej dočasnej prázdnote.

Tu sa dokumentárna hodnota dá pomenovať veľmi presne: fotografie uchovávajú vzhľad konkrétnych priestorov v konkrétnom období. Výtvarná hodnota však nevzniká automaticky z významu SNG. Závisí od toho, ako sa prázdnota stane aktívnou súčasťou kompozície a ako predmety, steny či provizórne situácie naznačujú neprítomnú činnosť.

Medený hámor

V roku 2021 fotografoval priestor Medeného hámra – Hiarty v Banskej Bystrici. Stredoslovenská galéria v roku 2024 získala do zbierky súbor dvanástich fotografií z tohto cyklu. Inštitúcia ho spája s vlastným výskumom, regionálnym kultúrnym dedičstvom a s maľbami Dominika Skuteckého, ktorý na prelome 19. a 20. storočia zachytával prácu kováčov a kotlárov v rovnakom prostredí.

Naša analýza: táto väzba nie je súťaž fotografie s maľbou. Kekeli vstupuje do priestoru, ktorý už má obrazovú pamäť, a zaznamenáva jeho súčasný stav. Fotografia sa stáva ďalšou vrstvou dlhého príbehu výroby, zániku, ochrany a galerijného výskumu. Práve akvizícia uceleného súboru, nie iba jednej efektnosti, potvrdzuje význam cyklu ako dokumentu aj umeleckého celku.

Technika a obrazový jazyk

Prvok	Ako funguje	Čo z neho nemožno automaticky vyvodiť
Veľkoformátový negatív 4 × 5 palcov	Umožňuje vysoký detail, presnú kresbu a veľké výstavné zväčšeniny; zároveň spomaľuje komponovanie.	Samotný formát nezaručuje význam ani „umeleckosť“ obrazu.
Vertikálne a symetrické kompozície	Organizujú predmety a priestor, posilňujú stabilitu alebo napätie.	Nie každá fotografia je striktne symetrická a poriadok nemusí znamenať pokoj.
Diptych	Dva obrazy vytvoria vzťah, kontrast alebo časovú a významovú medzeru.	Nie je to iba panoráma rozdelená na polovicu.
Veľký výstavný formát	Dovoľuje divákovi vstúpiť pohľadom do detailu a fyzicky vnímať mierku krajiny.	Reprodukcia na mobile nemôže plne nahradiť galerijnú skúsenosť.
Inscenovanie a postprodukcia	Pomáhajú vytvoriť neurčitý dej a dotvoriť odraz reality podľa zámeru projektu.	Nemožno ich plošne pripísať každému cyklu; Obrazy krajiny zdroje opisujú ako precízny záznam bez dodatočných zásahov.
Človek v krajine	Často určuje mierku, smer pohľadu alebo pocit samoty.	Nemusí byť psychologickým portrétom ani hlavným hrdinom.

Technická presnosť je viditeľná aj v spôsobe, akým galérie popisujú farebnú vyváženosť, ostrosť a viacplánové kompozície. Pri veľkoformátovej analógovej fotografii treba expozíciu a rovinu ostrosti vyriešiť pred stlačením spúšte. To však neznamená, že výsledok je iba ukážkou remesla. Rozhodujúce je, čo autor s touto presnosťou urobí: či ňou predmet izoluje, krajinu monumentalizuje alebo diváka nechá tápať v príliš jasne zobrazenom, ale významovo neurčitom priestore.

Prečo je veľký formát významovým nástrojom

Negatív 4 × 5 palcov má približne 102 × 127 milimetrov. Oproti kinofilmu poskytuje omnoho väčšiu plochu a pri kvalitnom spracovaní jemnejšiu kresbu. V Kekeliho prípade by však bolo chybou hovoriť iba o technickej nadradenosti. Veľkoformátový prístroj mení rytmus práce: scéna sa sleduje na matnici, obraz je prevrátený, jednotlivé kazety obsahujú málo záberov a každá expozícia má cenu času aj materiálu. Fotograf si musí vybrať, čo je v obraze nevyhnutné.

Toto spomalenie zodpovedá jeho spôsobu organizovania obrazu. Presná vertikála, vzdialenosť postavy od okraja alebo prázdny priestor medzi predmetmi nepôsobia ako náhodné vedľajšie produkty okamihu. Veľký formát zároveň umožňuje, aby sa divák pri veľkej zväčšenine približoval a vzďaľoval: z diaľky číta kompozíciu, zblízka povrch a drobný dôkaz reality. Rozmer tak vytvára dve rýchlosti vnímania.

Diptych nie je iba dvojitá fotografia

V cykle Obrazy krajiny sa opakujú diptychy, teda dvojice samostatných fotografií určených na spoločné čítanie. Môžu ukázať dva príbuzné výseky, protiklad alebo mierny posun stanoviska. Podstatná je aj fyzická medzera medzi nimi. Nie je to prázdny pás, ktorý treba v mysli vymazať, ale miesto, kde divák porovnáva, dopĺňa chýbajúce pokračovanie a uvedomuje si, že fotografia nikdy nezachytí krajinu celú.

Naša analýza: pri panoráme sa susedné zábery zvyčajne spoja do ilúzie jedného priestoru. Kekeliho diptych často robí opak: zdôrazní, že vidíme dve rozhodnutia. Každá polovica má vlastný okraj a vlastný čas expozície. Vzťah vzniká až pri inštalácii a v pohľade diváka. To je jeden z dôvodov, prečo samostatný malý náhľad na webe nedokáže vysvetliť celý cyklus.

Farba bez turistickej atrakcie

Kurátorské texty zdôrazňujú vyváženú farebnosť, presnosť a jemnú tonalitu. Krajina pritom nie je založená na agresívnom kontraste, presýtenej zeleni alebo dramatickom západe slnka ako univerzálnom znaku krásy. Farba skôr drží pokope rôzne plány a pomáha vytvoriť emocionálnu teplotu obrazu. Mäkké svetlo môže pôsobiť pokojne, ale pri prázdnej ceste a osamelej postave aj znepokojivo.

Pri čítaní reprodukcie treba rátať so správou farieb. Displej, webový profil a výstavný C-print nemajú rovnaký gamut, kontrast ani povrch. Zmyslom preto nie je hádať presné nastavenie autora podľa JPEG náhľadu. Dôležitejšie je pozorovať vzťahy: ktorá farba nesie dominantnú plochu, čo sa od nej oddeľuje a kde sa obraz vizuálne upokojuje.

Od voľnej tvorby k fotografii architektúry

Kekeli fotografuje aj architektúru a verejný priestor. Medzinárodné architektonické médiá uvádzajú jeho projektové fotografie pri slovenských realizáciách; v roku 2026 ArchDaily publikoval obrazový súbor k pamätníku Majer v Banskej Bystrici. Ide o zákazkovú alebo dokumentačnú polohu, ktorú treba od voľných cyklov odlíšiť, no nie úplne oddeliť.

Architektonická fotografia vyžaduje presnú geometriu, čitateľnosť materiálu a vysvetlenie vzťahu stavby k okoliu. To sú kvality, ktoré sa objavujú aj v jeho voľnej tvorbe. Rozdiel je v miere autorskej otvorenosti: projektová séria má jasne komunikovať dielo architektov, zatiaľ čo Vágny scenár alebo Plávajúca podlaha zámerne nechávajú príbeh neurčitý. Profesijnú šírku preto netreba vydávať za jeden homogénny štýl.

Ak vás zaujíma technické pozadie presného negatívu a kontroly svetiel, pomôže aj praktický článok Histogram, zebra a prepaly vo fotografii. Kekeliho prax však nemožno zredukovať na správnu expozíciu: technika je nástrojom pre výstavný obraz, nie jeho vysvetlením.

Ako čítať Kekeliho fotografiu

1. Najprv pomenujte fakt: čo je skutočne na fotografii? Krajina, predmet, postava, interiér, cesta, ruina alebo pracovný priestor.
2. Sledujte organizáciu: kde je os obrazu, čo vytvára vertikálu, čo sa opakuje a čo ostalo prázdne. Pri diptychu skúmajte aj medzeru medzi časťami.
3. Oddeľte náladu od dôkazu: melanchólia alebo úzkosť sú divácke reakcie, nie objektívna vlastnosť stromu či steny.
4. Hľadajte protiklad: presnosť verzus neurčitosť, intimita verzus monumentalita, nájdené verzus inscenované, dokument verzus obraz.
5. Skontrolujte mierku reprodukcie: fotografia určená na veľký formát sa na displeji mení. Detail vidíte, ale telesný vzťah k obrazu nie.

Takéto pomalé čítanie je užitočné aj pri historickej humanistickej fotografii, hoci jej ciele sú iné. Profil Martina Martinčeka ukazuje, ako možno oddeľovať overený sociálny kontext, svetelnú výstavbu a neskoršiu romantizáciu autora či regiónu.

Výstavy, ocenenia a zbierky

Úplný súpis by bol dlhší než tento profil, preto uvádzame iba overené míľniky, ktoré vysvetľujú vývoj a inštitucionálne prijatie tvorby:

• 2009–2010: verejné biografické zdroje uvádzajú prezentácie na Viennafair a Paris Photo v rámci výberu Photoportu.
• 2012: diplomový cyklus Obrazy krajiny; finalista StartPoint Prize; prvé miesto Foto roka Nadácie VÚB so snímkou Nad lomom.
• 2013: výstava V krajine v Slovenskom inštitúte vo Varšave; finalista ESSL Art Award.
• 2014: Kamenná záhrada v galérii Photoport; skupinová prezentácia v Slovenskej národnej galérii.
• 2016: výstava God is unemployed v Bratislave; výstavy v Berlíne a Helsinkách; štipendium Nadácie NOVUM.
• 2017: Krátka slučka v Galérii mesta Třinec.
• 2018: Malá scéna v Bratislave a Vágny scenár v Nitrianskej galérii; séria Prázdna SNG.
• 2021: vznik cyklov Plávajúca podlaha a Medený hámor.
• 2024: Galéria umelcov Spiša predstavila Plávajúcu podlahu v cykle Profily; Stredoslovenská galéria získala dvanásť diel z Medeného hámra.

Ocenenie alebo zaradenie do zbierky nie je dôkazom, že každý obraz je rovnako silný. Je však overiteľným dokladom profesijného dosahu. V Kekeliho prípade sa stretáva viac typov uznania: súťažná cena, medzinárodný absolventský výber, štipendium, samostatné výstavy a akvizície verejných galérií. Táto kombinácia je presnejšia než všeobecná veta, že je „uznávaný“.

Knihy a publikácie: čo je doložené

Pri kontrole verejných zdrojov sme nenašli spoľahlivo potvrdenú samostatnú autorskú monografiu, ktorú by bolo možné bez výhrad uviesť ako jeho vlastnú fotografickú knihu. Neznamená to, že tlač v jeho praxi chýba. Tvorbu dokumentujú výstavné katalógy, tlačené materiály galérií, aukčné katalógy, výročné správy VŠVU a kolektívne publikácie. Web umenia navyše sprístupňuje rozsiahly súbor z projektu Prázdna SNG.

Táto opatrnosť je podstatná. V zoznamoch výstav a publikačných aktivít sa ľahko zamieňa autorská kniha, katalóg k výstave, kolektívna publikácia a článok s reprodukciami. Kým nenájdeme vydavateľa, rok, ISBN alebo záznam knižnice, netreba z katalógu robiť monografiu.

Čo je na jeho práci overiteľne dôležité

Slovo „vplyv“ sa pri žijúcom autorovi často používa príliš voľne. Nemáme podklad na tvrdenie, že Kekeli založil školu alebo priamo formoval konkrétnu generáciu študentov. Vieme však doložiť tri formy dosahu.

1. Inštitucionálny dosah: diela sa nachádzajú vo verejných zbierkach a ucelené cykly sú predmetom akvizície a kurátorského výskumu.
2. Žánrový presah: jeho práca je relevantná pre súčasnú umeleckú fotografiu, krajinu, dokument, zátišie aj fotografovanie architektúry. Nejde o náhodné zákazky bez väzby na voľnú tvorbu; priestor, mierka a materiál zostávajú dôležité v oboch oblastiach.
3. Spôsob čítania krajiny: cyklus Obrazy krajiny poskytuje konkrétny slovenský príklad, ako možno nadviazať na romantickú krajinomaľbu bez kopírovania jej povrchu a pritom zachovať dokumentárnu presnosť súčasného prostredia.

Za najdôležitejšiu považujeme tretiu rovinu. Kekeli neukazuje, ako má krajina vyzerať, aby bola „fotogenická“. Ukazuje, ako môže byť obraz krajiny súčasne dôkazom miesta, kultúrnou pamäťou a konštrukciou diváckeho pocitu. Vďaka tomu jeho fotografie nie sú závislé od jedného veľkolepého motívu.

Kde vidieť originálne diela a verejné profily

• Photoport – verejné portfólio a autorovo stanovisko
• Web umenia – autor a diela v zbierkach
• Web umenia – kolekcia Prázdna SNG
• Instagram @jankekeli
• Oficiálny web jankekeli.sk – pri overení 30. augusta 2026 fungoval cez HTTP, ale HTTPS certifikát nezodpovedal doméne; preto môže prehliadač upozorniť na nezabezpečené spojenie.

Na týchto stránkach si pozrite originálne série v kontexte. Tento profil zámerne nevytvára galériu skopírovaných náhľadov. Pri veľkoformátových dielach je ideálna výstava alebo zbierková prezentácia, pretože rozmer, diptych a umiestnenie v priestore sú súčasťou významu.

Použité pramene

Zdroje boli skontrolované 30. augusta 2026. Fakty sme podľa možnosti potvrdili vo viac než jednom zázname; interpretácie sú pripísané autorovi, kurátorovi alebo označené ako redakčná analýza.

• Photoport – Ján Kekeli, portfólio a autorský text
• Nitrianska galéria – Ján Kekeli: Bez názvu, odborný profil diela a autora
• Nitrianska galéria – Vágny scenár, kurátorský text
• Galéria umelcov Spiša – Plávajúca podlaha
• Galéria umelcov Spiša – Vizuálne príbehy Jána Kekeliho
• Stredoslovenská galéria – akvizícia cyklu Medený hámor
• Web umenia – autor Ján Kekeli
• Web umenia – Prázdna SNG
• Michaela Pašteková: Obrazy krajiny Jána Kekeliho, re:vize, 2026
• VŠVU – výročná správa 2012, Foto roka
• SITA – výsledky Foto roka 2012 a dielo Nad lomom
• PechaKucha Night Bratislava – profil Jána Kekeliho
• ArchDaily – Monumento Majer, projektové fotografie Ján Kekeli, 2026

Vyhlásenie k ilustráciám: obe grafiky v článku sú vlastnou redakčnou tvorbou bez externých obrazových podkladov. Nejde o diela Jána Kekeliho, reprodukcie jeho fotografií, portrét autora ani ukážku jeho autorského štýlu. Toto označenie je uložené v popisku, opise médií a priamo v titulnej grafike.