Jaroslav Velička zachytáva Kysuce cez krajinu, prírodu aj ľudové tradície. Pri jeho fotografiách sa oplatí sledovať, ako účinkujúci sprítomňujú starší zvyk a čo o tom prezrádza popis. Jeho kysucký projekt spája obraz miesta s rozprávaním ľudí, ktorí si pamätajú jeho staršiu podobu.
Predstavíme si knižný projekt Kysuce – od Vianoc do Vianoc a tri snímky z autorovho portfólia. Pomôžu rozlíšiť, čo na fotografii skutočne vidíme, čo vieme zo sprievodných údajov a čo by sme si už iba domýšľali.
Fotograf a jeho rodný región
Velička sa narodil 29. októbra 1954 vo Vysokej nad Kysucou. Mesto Čadca v profile k výstave z roku 2019 pripomína jeho pedagogickú dráhu a dlhodobú spoluprácu s Máriou Ščuryovou a vydavateľstvom Magma. Vystavené práce vtedy prepájali slovenskú krajinu, zahraničné cesty, vtáctvo aj ľudové tradície.
Podobnú šírku má jeho vlastné fotografické portfólio: vedľa prírody a hradov nájdeme oddiely Templári či Zvyky a tradície. Pri kysuckom projekte je preto užitočné neostať pri označení krajinár. Človek, jeho činnosť a kultúrne prostredie sú ďalšou podstatnou vrstvou obrazu regiónu.
Kysuce v knižnom celku
Kniha Kysuce sa dostala do kolekcie súťaže Najkrajšie knihy Slovenska 2010. Katalóg na tlačenej strane 24 uvádza vydavateľstvo Magma a Veličku ako autora fotografií aj grafickej úpravy. Pri tomto vydaní zaznamenáva 551 strán a ISBN 978-80-89172-17-7. Tento identifikátor pomôže pri hľadaní konkrétneho vydania v knižnici alebo antikvariáte.
Vydavateľstvo Magma v oznámení z novembra 2024 predstavilo doplnené vydanie Kysuce 2 – od Vianoc do Vianoc. Opisuje usporiadanie podľa priebehu roka a spojenie fotografií so zvykmi, piesňami a rozprávaním pamätníkov. Podľa vydavateľa autor zaznamenal výpovede 56 ľudí zo všetkých 37 kysuckých obcí a miest.
Takéto usporiadanie ponúka čitateľovi dve súbežné línie: meniacu sa krajinu a opakujúce sa ľudské činnosti. Na fotografický projekt je to podnetná otázka: čo na jednom mieste určuje ročné obdobie okrem farby lístia či snehu? Odpoveďou môže byť práca, príprava sviatku alebo stretnutie, ktoré sa inokedy nekoná. Je to náš podnet na čítanie projektu; nejde o recenziu všetkých strán knihy.
Scénická fotografia a pamäť zvykov
Organizácia cestovného ruchu Kysuce pri Zátoke v Kelčove výslovne uvádza, že si ju Velička zvolil ako scénu pre scénické fotografie do knihy Kysuce – od Vianoc do Vianoc. Tento údaj pomáha pochopiť spôsob zobrazenia: zvyk sa môže pred fotoaparátom znovu stvárniť v zvolenom prostredí.
Pre čitateľa má potom význam vedieť, či vidí priebeh dnešného podujatia, pripravené predvedenie alebo dobový záber. Každý z týchto obrazov uchováva inú informáciu. Súčasná fotografia ľudí v tradičnom odeve sama nedokazuje, ako presne sa udalosť odohrala pred sto rokmi.
Presný popis pritom obraz neoslabuje. Umožňuje oceniť aj prácu účinkujúcich a rozpoznať, z akej tradície vychádzajú. Pri jednotlivých snímkach netreba automaticky dopĺňať miesto či dátum podľa toho, čo vieme o celom projekte.
Tri fotografie, tri rôzne úlohy
Nasledujúce pozorovania vychádzajú z konkrétnych obrazov v autorovom portfóliu. Názvy a označenia folklórnych súborov preberáme z jeho popisov; výklad kompozície je náš.
Vianoce: svetlo medzi ľuďmi
Na fotografii Vianoce (FS Svrčinovec) vidno skupinu žien so svetlými šatkami a rozsvietenými lampášmi. Teplé svetlé plochy spájajú ruky, tváre a lampáše, kým väčšina okolia zostáva tmavá. Vzdialená osvetlená veža dodáva ďalší priestorový bod.
Pri pozeraní si všimnite, ako pohľad prechádza medzi menšími svetelnými ohniskami. Na vlastnom skupinovom zábere má zmysel kontrolovať práve ich rozloženie. Z tejto fotografie však neurčíme kompletné osvetlenie ani expozičné nastavenie.
Betlehemci: prostredie zostáva súčasťou deja
V zábere Betlehemci (FS Kelčovan) vystupuje skupina po zasneženej ceste. Farebné vysoké pokrývky hlavy a zelené stuhy sa odlišujú od bieleho snehu; vpredu je nesený betlehem. Za postavami zostávajú čitateľné domy na svahu a vetvy stromov.
Tesnejší výrez by zdôraznil tváre, ale odstránil by časť vzťahu medzi sprievodom a krajinou. Pre vlastné fotenie je to dôvod urobiť aj záber s prostredím, pokiaľ pomáha vysvetliť činnosť.
Čierňanská svadba: popis mení naše čítanie
Na fotografii Čierňanská svadba (FS Ozvena) priťahuje pozornosť svetlý odev, ružová stuha a kvetinová ozdoba hlavy postavy v popredí. Vedľa nej stojí staršia žena, ďalšie postavy ustupujú do tieňa. Rozdiel v jase vytvára zreteľné poradie pozornosti.
Označenie súboru nám dáva dôležitý kontext. Samotná blízkosť dvoch žien nepreukazuje príbuzenský vzťah a názov nezaručuje záznam skutočného sobáša. To sú údaje, ktoré by musel potvrdiť ďalší prameň.
Ako fotografovať tradíciu s presným kontextom
Pri spolupráci s miestnym súborom si skúste pripraviť malý obrazový záznam jedného zvyku. Nasledujúce kroky sú náš návrh, nie opis Veličkovej pracovnej metódy.
- Najprv si nechajte činnosť vysvetliť. Kto ju predvádza, z ktorej obce pochádza a čo znamená používaný predmet? Rozlišujte dnešné predvedenie od spomienky na staršiu podobu.
- Naplánujte tri odlišné zábery. Jeden nech ukáže priestor, druhý vzťah ľudí pri činnosti a tretí podstatný predmet alebo gesto. Detail má doplniť informáciu, ktorú celok neunesie.
- Popis píšte spolu s účinkujúcimi. Zapíšte dátum fotografovania, miesto, názov súboru a to, či išlo o podujatie alebo pripravenú scénu. Osobitne uveďte, kto vám vysvetlil historickú podobu zvyku.
Pri fotografiách určených do dlhšieho projektu uchovajte tieto údaje spolu so súbormi; pomôže prehľadné usporiadanie fotografií a metadát. O niekoľko rokov sa tak budete môcť vrátiť nielen k pôsobivému obrazu, ale aj k tomu, čo presne zachytáva a kto sa na jeho vzniku podieľal.