Preskočiť na obsah
Inšpirácia pre vaše spomienky Tvorba s osobným príbehom
Slovenskí fotografi

Ľuba Lacinová: obraz spolupráce

Ilustračná fotografia k článku „Ľuba Lacinová: obraz spolupráce“
Ilustračná scéna vytvorená pomocou AI pre tento článok. Nezobrazuje skutočný workshop, pracovisko ani fotografie Ľuby Lacinovej.



Fotografia môže uchovať aj prácu, ktorá sa do slávnostného skupinového portrétu nezmestí. Ľuba Lacinová dokumentovala prostredie amatérskej astronómie a ochranárske aktivity; neskoršia publikácia ETP zaznamenáva aj workshop s ňou. Tieto rôzne stopy spája otázka, ako obraz vzniká v skupine ľudí a čo jej môže vrátiť.

Jej fotografickú činnosť možno spoznávať cez dobový časopis, galerijné záznamy a dokumentáciu vzdelávacieho projektu. Každý z týchto prameňov zachytáva inú úlohu: autorku záberu, účastníčku podujatia alebo človeka, ktorý pomáha ďalším fotografovať.

Od študentského krúžku k ochranárom

Ľubica Lacinová sa narodila v roku 1959 v Bratislave. Popri štúdiu fyziky na Univerzite Komenského sa zapojila do fotografického krúžku na internátoch Mlyny. V spomienkovom profile Pamäti národa, spracovanom podľa rozhovoru z roku 2019, opisuje organizovanie výstav a študentskej súťaže. Fotografia ju cez Lýdiu Šuchovú priviedla aj k bratislavským ochranárom.

Ten istý prameň zachytáva konkrétny novembrový okamih: 17. novembra 1989 si v Pardubiciach na výstave Fotografia Academica preberala cenu za fotografie z Moskvy. O dianí na pražskej Národnej triede sa podľa svojho rozprávania dozvedela až po návrate do Bratislavy. Ide o jej neskoršie svedectvo; neznamená to, že fotografovala pražský zásah.

Takáto cesta k fotografii vyrastala aj zo stretávania, prípravy výstav a spoločných činností. Pre pochopenie výsledných záberov je užitočné sledovať, v akom prostredí vznikali a komu mali slúžiť.

Hvezdáreň pred dokončením

V Kozmose 6/1983 na tlačenej strane 211 je fotografia prešovskej hvezdárne a planetária s autorským údajom Ľuba Lacinová. Popis ju zasadzuje do augusta 1983, krátko pred dokončením areálu. V spodnej ľavej časti strany vidno budovu s radom okien, kupolou a vyššími prvkami stavby; za ňou pokračuje širšie zastavané prostredie.

V našom čítaní záberu je podstatné spojenie objektu s okolím. Fotografia nezobrazuje iba izolovaný prístroj či architektonický detail. Zachováva podobu pracoviska v určitej fáze jeho vzniku. Popis dodáva časový údaj, ktorý by sa zo samotného obrazu určoval oveľa ťažšie.

O dve tlačené strany ďalej je Lacinovej podpísaný text O „zázelovaní“ a o inom. Píše v ňom o účasti na meteorickej expedícii, dennej príprave a nočnom pozorovaní, ktoré obmedzovalo počasie. Text pomáha vidieť fotografku aj ako účastníčku spoločnej činnosti. Jej podpis pod článkom však sám osebe nepriraďuje autorstvo každej okolitej fotografie v čísle časopisu.

Čo sa dostalo do ochranárskeho dokumentu

Projekt SNG Čas-opis 1989 uvádza, že Lacinová systematicky fotografovala záchranné akcie zamerané na technické a kultúrne pamiatky. Medzi jej záznamami sú ochranárske nástenky, obnova drevenice v Borskom Mikuláši, tábor v Mužli a cyklojazda Bicyba. Záznamy nesú rok 1989; pri snímkach je uvedený súkromný majetok.

Už tento rozsah námetov rozširuje predstavu o dokumente podujatia. Nástenka, opravovaný objekt a pohyb skupiny mestom predstavujú odlišné časti verejného života. Pri vlastnej práci sa preto oplatí pýtať, či fotografujeme iba ľudí, alebo aj spôsob, akým sa organizujú a menia svoje prostredie.

Pri historickom materiáli pritom názov záznamu nenahrádza celý obraz. Až fotografia umožní posúdiť kompozíciu, viditeľné činnosti a vzťahy medzi postavami. Užitočný širší kontext mestského dokumentu ponúka aj náš profil Viliama Malíka.

Workshop a autorstvo fotografií

Ďalšiu úlohu zachytáva publikácia ETP Slovakia Andal o dživipen – From our lives z roku 2011. Na 147. strane PDF je fotografia pri stole s popisom workshopu s Ľubou Lacinovou. Samostatne je označená konzultácia fotografických prác so Slavom Kutašom. Záverečný zoznam uvádza mená fotografov zapojených do projektu.

Predhovor vysvetľuje, že mladí rómski autori zo stredného a východného Slovenska dostali fotoaparáty cez komunitné centrá a zaznamenávali každodenný život svojich osád. Publikácia spája ich obrazy s textami Beáty Hybáčkovej a ďalšími príspevkami. Lacinovej účasť na workshope preto nemožno zameniť za autorstvo celého fotografického súboru.

Pre čitateľa je toto rozlíšenie zásadné: mení odpoveď na otázku, kto sa na koho pozerá. Účastník workshopu môže mať o vlastnom prostredí inú znalosť než hosťujúci fotograf. Pomoc s technikou alebo výberom mu dáva ďalšie možnosti, ale jeho meno a rozhodnutia majú zostať pri výslednom obraze.

Ako zostaviť záznam spoločnej práce

Pri najbližšej dobrovoľníckej akcii skúste pripraviť malý album, ktorý bude užitočný aj účastníkom. Nasledujúci postup je náš návrh, nie rekonštrukcia Lacinovej pracovnej metódy.

  1. Pred začiatkom si určte, čo má zostať zrozumiteľné. Pri oprave lavičky to môže byť pôvodný stav, rozdelenie práce a výsledok. Dohodnite si fotografovanie s prítomnými aj to, kde sa výber použije.
  2. Ku každému kroku hľadajte potrebný záber. Celok ukáže umiestnenie lavičky, bližší pohľad konkrétnu činnosť. Nechajte v obraze nástroje či okolité prvky, ktoré ju vysvetľujú. Ďalšiu podobnú fotografiu pridajte iba vtedy, ak prináša novú informáciu.
  3. Pred zdieľaním doplňte popisy s účastníkmi. Overte mená, dátum a čo sa skutočne robilo. Ak pridáte fotografie ďalšieho človeka, označte ich jeho menom. Spoločný album nemusí mať jediného autora.

Výber potom ukážte človeku, ktorý na akcii nebol. Ak nevie rozlíšiť pôvodný stav od výsledku, možno chýba fotografia alebo presnejší popis. Ak nerozumie, kto čo urobil, treba doplniť kontext. Práve tu sa z príjemnej spomienky môže stať záznam, ku ktorému sa dá zmysluplne vrátiť aj o niekoľko rokov.