Jozef Ponec svojou prácou pripomína, že fotografický projekt môže dozrievať aj pri opätovnom prezeraní starších snímok. Tento slovenský fotograf, kartograf a autor kníh o prírode vytvoril rozsiahly obrazový archív. Jeho príbeh stojí za pozornosť aj dnes: ako z množstva záberov vybrať celok, ku ktorému sa bude chcieť niekto vracať?
Pozrieme sa na jeho prírodovedné zameranie, rozdiel medzi atlasom a voľnejším knižným výberom aj na uloženie fotografickej pozostalosti. Na záver ponúkame vlastný postup, ktorý môžete vyskúšať nad jedným priečinkom svojich fotografií.
Od kartografie k prírodovedným knihám
Jozef Ponec pochádzal z Bíňoviec pri Trnave. Vyštudoval kartografiu a pracoval v kartografických a vydavateľských pracoviskách. Databáza Osobnosti botaniky na Slovensku uvádza jeho pôsobenie v Slovenskom kartografickom ústave do roku 1976 a následnú samostatnú tvorbu. Medzi jeho knihy zaraďuje Potulky lesom z roku 1959 a V pralesoch Slovenska z roku 1965.
Štefan Mihálik v spomienke v Chránených územiach Slovenska 71/2007 zdôrazňuje Ponecov záujem o bezstavovce, najmä motýle. Pripomína tiež knihy venované lesom, mokradiam, vtákom, plazom, kvetom a rezerváciám. Ponec zomrel 6. novembra 2006; jeho fotografická práca zostáva súčasťou historického obrazu slovenskej prírody.
Takéto tematické rozpätie sa dá pri čítaní rozdeliť na dve mierky. Raz sledujeme konkrétneho živočícha, inokedy celé prostredie. Pre vlastný projekt z toho vyplýva užitočná otázka: zbierame rozpoznateľné príklady jedného druhu, alebo chceme predstaviť charakter určitého miesta? Odpoveď zmení výber fotografií aj ich poradie.
Motýle: fotografia v atlase
Knihu Motýle vydal Obzor v Bratislave v roku 1982. Katalóg Slovenskej poľnohospodárskej knižnice pri SPU v Nitre ju eviduje ako prvé vydanie s fotografiami, ilustráciami, bibliografiou a registrami. Tematicky ju zaraďuje medzi atlasy motýľov Slovenska.
Atlas vedie k inému spôsobu pozerania než voľná galéria. Čitateľ v ňom hľadá možnosť porovnávať a znovu nájsť konkrétny záznam. Pri vlastnom súbore motýľov preto môže mať jasný pohľad na kresbu krídel inú úlohu než náladový záber s malým motívom medzi steblami. Oba môžu byť užitočné, ale každý odpovedá na inú otázku.
Ide o všeobecné rozlíšenie účelu fotografií, nie o hodnotenie všetkých strán Ponecovho atlasu. Knižničný záznam overuje konkrétne vydanie a jeho charakter. Historická príručka zároveň sama nepotvrdzuje dnešné rozšírenie druhu; pri určovaní a porovnávaní treba zohľadniť aj novšie odborné poznatky.
Chvíľky v prírode: návrat k archívu
Konkrétny príklad ďalšieho využitia starších snímok prináša recenzia Petra Urbana v Ochrane prírody Slovenska 4/2001, na tlačenej strane 22. Kniha Chvíľky v prírode vyšla vo vydavateľstve PaRPRESS v roku 2000. Recenzent opisuje výber 130 farebných fotografií z archívu, ktorý vtedy vyčíslil na 40 000 záberov.
Urban oceňuje aj pozornosť venovanú húseniciam, pavúkom či hadom. Súčasne pripúšťa výhrady ku kvalite niektorých snímok alebo ich tlačového spracovania. Jeho dobové hodnotenie teda umožňuje oddeliť záujem o námet od technickej podoby reprodukcie. Vychádzame z tejto recenzie, nie z vlastnej prehliadky celého vydania.
Na reprodukovanej obálke vidno vtáka na konáriku proti tmavému pozadiu. Svetlé časti tela a diagonála konárika sú výrazné aj v malom zobrazení. Je to náš pohľad na túto konkrétnu reprodukciu; z nej nemožno určiť pôvodné osvetlenie ani podmienky fotografovania.
Pre dnešného fotografa je podstatný samotný návrat k materiálu. Starší záber môže v novom výbere dostať funkciu, ktorú pri samostatnom prezeraní nemal. Môže uviesť prostredie, vytvoriť prestávku medzi detailmi alebo ukázať rozdiel oproti snímke z iného obdobia.
Čo znamená fotografická pozostalosť
Databáza SAV uvádza Ponecov prírodovedný fotoarchív v Prírodovednom múzeu SNM v Bratislave a jeho rozsah približne 45 000 negatívov a farebných diapozitívov. Osobitne zaznamenáva aj zbierku motýľov. Tento údaj neznamená, že všetky snímky sú digitalizované, verejne dostupné alebo voľné na ďalšie publikovanie.
Pri fotografickej pozostalosti záleží aj na tom, či sa dá k obrazu dohľadať autor, pôvod a súvislosti. Pre vlastnú zbierku má zmysel zachovať pôvodný súbor a viesť výbery tak, aby sa nestratila väzba na originál. Pomôže usporiadanie priečinkov, názvov a metadát. Ak pracujete s rodinnými papierovými fotografiami, samostatne riešte aj ich šetrnú digitalizáciu.
Vlastný výber zo starších záberov
Nasledujúca úloha je náš návrh, nie rekonštrukcia Ponecovej pracovnej metódy. Otvorte si fotografie z jednej staršej prechádzky alebo jednej záhrady. Pracujte s výberom kópií či označením snímok; pôvodné súbory ponechajte zachované.
- Napíšte jednu otázku. Napríklad: „Čo som si na tomto mieste všimol až zblízka?“ Otázka pomôže rozhodnúť, ktoré zábery do súboru patria.
- Vyberte šesť fotografií. Nech každá pridáva konkrétnu informáciu. Pri dvoch takmer rovnakých detailoch skúste jeden nahradiť širším pohľadom.
- Vyskúšajte dve poradia. Začnite celkom a prejdite k detailu. Potom skúste detail ako úvodnú hádanku. Všimnite si, čo musí divák vedieť, aby sa v sérii zorientoval.
- Odložte výber a vráťte sa k nemu. Pri druhom prezeraní odstráňte obraz, ktorého jediným dôvodom je osobná spomienka nedostupná divákovi. Alebo túto súvislosť stručne vysvetlite.
Ak séria nefunguje, pomenujte chýbajúci záber. Má to byť prostredie, rozpoznateľný detail alebo prechod medzi dvoma mierkami? Tak vznikne konkrétny podnet na ďalšiu prechádzku.
Kde začať s Ponecovou tvorbou
Začnite dostupnou recenziou Chvíľok v prírode a knižničným záznamom Motýľov. Pri listovaní knihami si potom všímajte, či poradie slúži porovnávaniu, rozprávaniu alebo obom úlohám. Pri Ponecovi je zaujímavé sledovať práve cestu od jednotlivých pozorovaní k väčšiemu súboru, ktorý zostáva čitateľný aj po rokoch.