Čo zostane z portrétu, keď fotograf nemení atraktívne miesta ani rekvizity? Do popredia sa dostane spôsob, akým človek stojí, kam sa pozerá a čo robí s rukami. V súbore Maturanti Ľubomíra Schmidu nájdeme trojicu fotografií, na ktorých sa opakuje ošarpaná stena. Práve táto podobnosť pomáha vidieť rozdiely medzi portrétovanými.
Schmidovo meno sa spája aj s farebnými krajinami. Tu sa však pristavíme pri jeho čiernobielych fotografiách z roku 1984 v zbierke Slovenskej národnej galérie. Pýtame sa, čo pridá portrétom spoločný rámec a kedy je užitočné tento rámec v sérii zmeniť.
Autor a dva okruhy tvorby
Podľa autorského záznamu Webu umenia sa Ľubomír Schmida narodil 17. marca 1961 v Liptovskom Mikuláši. Katalóg sprístupňuje šesť jeho diel zo súboru Maturanti I. – VI. Ide o konkrétny výsek tvorby, ktorý sa dá skúmať ako celok.
Inú polohu ukazuje autorovo členenie portfólia na Fotome: nájdeme tam albumy Liptov pod hviezdami aj Živly zeme s témami vzduchu, zeme a vody. V jeho galérii na Flickri sa opakujú stromy, horské vrstvy, hmla a výrazné svetlo. Portrétny súbor preto netreba zamieňať za súhrn celej kariéry ani z neho vyvodzovať, že neskôr ľudí definitívne prestal fotografovať.
Schmida sa venoval aj organizovaniu fotografického života. V texte k výstave Slovensko naša zem v turnovskom múzeu v roku 2013 písal o fotoklube ŠAFÍR, spoločných výstavách a možnosti porovnávať domácu tvorbu so zahraničnou. Takýto pohľad pripomína, že význam fotografie sa rozvíja aj pri jej vystavení vedľa ďalších obrazov.
Tri portréty pri stene
Otvorte si vedľa seba Maturanti II., Maturanti III. a Maturanti IV. Všetky tri záznamy SNG uvádzajú rok 1984, fotografický papier a čiernobielu fotografiu. Nasledujúce postrehy sú naším čítaním reprodukcií, nie autorovým vysvetlením zámeru.
Na druhom zábere stojí mladý muž v obleku pri stene z vodorovných dielcov. Nohy má prekrížené, jednu ruku vo vrecku a hlavu obrátenú do strany. Pozornosť sa pohybuje medzi smerom pohľadu a diagonálou tela. Stena pritom zostáva výraznou súčasťou obrazu: jej oprýskaný povrch vytvára kontrast k spoločenskému oblečeniu.
Tretí záber ukazuje iného mladého muža v obleku, tentoraz obráteného tvárou k fotografovi. Stojí s nohami od seba, jedna je pokrčená, ruku má vo vrecku. Keď snímky sledujeme spolu, všimneme si aj drobnosti, ktoré by samostatný portrét nemusel zdôrazniť: šírku postoja, smer ramien či vzťah hlavy k línii nad múrom.
Na štvrtom zábere drží mladá žena v šatách okraj svetlého svetra odtiahnutý od tela. Vzniká svetlá trojuholníková plocha, ktorá rozširuje siluetu do strany. Oproti tmavým oblekom predchádzajúcich portrétov sa zmení rozloženie svetlých a tmavých miest. Spoločné pozadie pomáha túto zmenu rýchlo rozpoznať.
Nejde o mechanicky zhodné rámovanie: poloha postáv a okraje záberov sa líšia. Opakovaná stena však poskytuje dostatočne stabilnú oporu na porovnávanie. Séria nás tým vedie od otázky „Páči sa mi tento portrét?“ k presnejšej otázke „Čím sa tento človek v obraze odlišuje od ostatných?“
Keď do série vstúpi skupina
Celý šesťdielny súbor netvoria iba jednotlivci pri rovnakej stene. Na fotografii Maturanti I. vidíme skupinu mladých žien medzi naukladanými stavebnými blokmi, pred budovou s pásmi okien. Postavy stoja v rôznych výškach a otáčajú sa aj jedna k druhej. Okolie je oveľa členitejšie a vzťahov medzi ľuďmi pribúda.
Takýto záber mení spôsob sledovania súboru. Pri samostatnom portréte porovnávame človeka s jeho pozadím a s osobou na vedľajšej fotografii. V skupine skúmame vzájomné pohľady, dotyky, odstupy a rozmiestnenie tiel v jedinom obraze. Súdržnosť série teda nemusí znamenať rovnakú kompozíciu na každom políčku.
Pri vlastnom výbere fotografií sa oplatí pýtať, čo zmena prináša. Skupinový záber môže ukázať vzťahy, ktoré jednotlivé portréty neobsahujú. Náhodne odlišná fotografia však môže iba prerušiť rytmus. Rozhoduje jej úloha, nie povinnosť zaradiť niečo iné.
Čo z fotografie nevyčítame
Názov súboru a spoločenské oblečenie vytvárajú určitý kontext, ale uvedené katalógové záznamy nepomenúvajú školu, presnú situáciu fotografovania ani pokyny, ktoré ľudia dostali. Nevieme z nich spoľahlivo určiť, či ide o chvíľu pred skúškou, po nej alebo o samostatne dohodnuté fotografovanie.
Podobne opatrne treba zaobchádzať s povahovými súdmi. Ruka vo vrecku je viditeľná skutočnosť; sebavedomie je už interpretácia. Odvrátený pohľad môže v obraze vytvárať odstup, no nedokazuje uzavretú povahu človeka. Pri komentovaní portrétov opisujte najprv gesto a až potom dojem, ktorý vo vás vyvoláva.
Vlastná séria bez uniformity
Z týchto fotografií možno odvodiť jednoduchú vlastnú úlohu. S niekoľkými ochotnými účastníkmi vytvorte sériu portrétov na jednom mieste a vopred sa dohodnite, komu výsledok ukážete. Nasledujúci postup je redakčné cvičenie, nie rekonštrukcia Schmidovej práce.
- Určte jednu stálu oporu. Vyberte rovnaké pozadie, približne rovnakú veľkosť postavy a rovnaké svetlo. Nemusíte kopírovať ošarpanú stenu; postačí pokojná plocha, ktorá sa nestane hlavnou témou.
- Nevynucujte rovnaké gesto. Vysvetlite rámec a nechajte každého zaujať prirodzený postoj. Sledujte ruky, smer pohľadu a polohu chodidiel. Ak dáte všetkým totožný pokyn na úsmev aj držanie tela, môžete potlačiť rozdiely, ktoré hľadáte.
- Posudzujte snímky vedľa seba. Porovnajte mierku tváre, jas a voľný priestor okolo tela. Neplánovaná zmena expozície by nemala vyzerať ako rozdiel medzi portrétovanými. Odstráňte technické výkyvy bez toho, aby ste zjednotili všetky výrazy.
- Pridajte spoločný záber iba s dôvodom. Skúste fotografiu, ktorá ukáže vzťahy medzi účastníkmi. Pri výbere si overte, či dopĺňa informáciu, ktorú samostatné portréty nevedia podať.
Pri výslednej prezentácii pomôže porovnanie farebnej a čiernobielej fotografie. Všeobecnejší pohľad na slovenskú krajinársku tvorbu ponúka profil Filipa Kuliseva. Schmidovi Maturanti však dávajú podnet najmä k trpezlivému porovnávaniu ľudí: spoločné podmienky môžu odhaliť viac rozdielov než neustále menenie kulís.